Vybral sa cez kopec. Cez les,
ktorý tak dobre poznal. Unesený chvíľkou nepozornosti zišiel zo zabehnutých
chodníčkov a ocitol sa v starom čarovnom sade ukrytom na konci lesa. Tam, kde
stromy ustupujú močiarom, kvitnú rozprávajúce kvety a potôčik tečie hore
dolinou. Vedie k nemu mnoho ciest, von iba jediná. Je polnoc a koruny stromov
sú už pomaly vrastené do tmy. Mesiac a
hviezdy akoby dnes ani nevyšli. Sedí v tom tichu a pozerá sa na mihotavý plameň
ohňa odrážajúci sa nad hladinou pokojného jazierka. Ohnisko vonia čerstvým
popolom nad ktorým rozťahuje svoje krídla vánok a začína maľovať siluetu
bludičky. Tak nádherné vábivé svetlo. Nedokáže odolať. Odhodlaný následovať ju vykročí,
ale jeho oči zbadajú ako sa na opačnom konci vynára z noci ďalšia bludička,
rovnako krásna. Obe ukazujú cesty, ktorými sa vydať. Najradšej by sa rozbehol
na oba smery, ale poznáte to. Bludičky sú zradné. Nikdy neviete ako to skončí,
ktorá vám ukáže cestu vedúcu k pokladu a ktorá bránu do pekiel. Mnoho duší
stratených, zopár spasených. Musí sa rozhodnúť, ktorej uveriť. Lenže, kto má
kľúč?
 |
| ...musím si vybrať to, čomu verím najviac, v čo dokážem veriť dnes aj zajtra... (Dame) |
Rázcestie. Dve bludičky. Dve
odlišné cesty. Jednosmerky. Nedajú sa obísť a čas udelil prvé napomenutie.
Nerozhodnúť, znamená vzdať sa a ostať navždy zakliaty v hustom lese. Dochádza
mu, že tu už nedostane žiadne úľavy. Musí s kožou na trh. Vkladá rozhodnutia do
misiek váh. Do jednej vloží istoty, pohodlie, bezpečnú zónu komfortu a život na
pol žrde. Do druhej neprebádané zákutia so všetkými výškami aj pádmi, nezmernou
radosťou aj najukrutnejšou bolesťou, kde si raz žobrákom a raz kráľom. Tik-tak.
Tik-tak. Nájsť kompas nebude ľahké. Telo sa búri, myseľ sa búri, srdce sa búri.
Každá časť si chce urvať svoje. Buď rozumný, váž si čo máš a neriskuj. Risk je
zisk. A nebudeš ľutovať? Spomeň si na svoje sny, chceš aby navždy ostali iba
snami? Prečo chodiť, keď môžeš lietať? Kašli na fatamorgány nebies, z tých
precitneš, drž sa pri zemi a vždy budeš môcť hladko pristáť. Zmena je život.
Nebuď hráč, veď vieš ako končia hazardéri, to nie si ty. Len si dopraj, žiješ
len raz a nevieš ako dlho. Stihneš všetko? Nalož si len toľko, koľko unesieš.
Si tu pre iných alebo pre seba? Nemusíš nič a môžeš všetko. Dialógy pohnutej
duše neberú konca. Tik-tak. Tik-tak. Váhy vážia váhu každej z myšlienok. Všetko
sa počíta a nič nebude zadarmo. Pochopil čo znamená, že si všetci nesieme svoj
kríž. Hlasy zrazu ustali. Povedali všetko. Prosí o ďalšie vnuknutie, ktoré by
mohlo zavážiť. Odpoveďou mu je ticho. Je ako osamotený bod v čase a priestore a po
jeho stranách nedočkavé bludičky. Naliehavosť kúše. Vyčerpaný neustálym
pobehovaním sem a tam zastane. Urobí hlboký nádych a vykročí. Už sa neobzrie.
Kráča ľahko. Vie, kým je.
Nina Friede a Elisabeth Modin,
dve priateľky, ktoré spojil Londýn a láska k parfémom. Mnoho spoločných
šálok kávy, vôňa kvetín z kvetinárstva odvedľa a za hrsť rozprávky ich
priviedli na spoločnú myšlienku zošiť dve mená v celok. Rozhodnuté. Friedemodin. Čarovným kľúčom odomykajú dvere do mystickej
záhrady ktorou plynie deň aby priniesol vôňu oroseného rána (Vertine), žiaru
poludňajšieho slnka (Jardin Mystique), ochladenia po súmraku (Rosée de Nuit) aj
mystiku noci (Feu Follet). Parfémová story plná bylín, kvetov, listov, stoniek,
kôry, trávy aj rozprávkovej mystiky. Posledná z ich kvarteta vôní – Feu Follet oživuje
legendu o bludičkách.
Feu Follet. Na prvý moment príjemné
aromatické korenie. Horká? Sladká? Horúca či chladná? Poletuje zo strany na
stranu... môžete si vybrať, čo preváži. Svieži popol, koža, koriander, ružové
korenie, kardamón, temné abstraktné kvety... Jedno je isté. Uhryzne aj pohladí
a skúsi Vás zviesť na svoju stranu. Skrátka bludička. Náznačí možnosti. VY rozhodnete.
No comments:
Post a Comment