Poznal som jednu tuberózu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť...

Poznal som jednu ženu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť. Poézia na dvoch nohách. Určite nie ten typ ženskej, čo bude robiť chlapovi slúžku a otrokyňu. Iba keby sama chcela. Za omietkou prísnej krásy skrývala čosi hebké. Drsná aj sladká, roztodivne roztomilá, ktorej by ste prepáčili kadečo, keď si ležérne prehodila nohu cez nohu, oprela sa do kresla s pohárom vína v ruke uprela pohľad do nekonečna.

Antonio Alessandria. Parfumér s výhľadom na sopku Etna. (ROZHOVOR)

Antonio Alessandria

Čo majú spoločné mesačný svit dopadajúci na alabastrovú pokožku mladej ženy, cesta bludiskom duše, sopka chrliaca lávu do mrazivej noci a kvety meniace sa na ohňostroj? Všetko sú to príbehy parfémov, obrazy, ktoré Antonio Alessandria vložil do svojich vôní. Parfumér, ktorého vône sa vám môžu páčiť alebo nepáčiť, ale určite vami pohnú a zanechajú dojem. Nech sa páči, rozhovor.

Antonio Alessandria, perfumer with a view of the Etna. (INTERVIEW)

Antonio Alessandria

What is similar between the light of the moon illuminating the alabaster skin of a young woman, way through the maze of the soul, the volcano throwing up lava to the frosty night and flowers turning into fireworks? All of them are stories of perfumes, pictures, that Antonio Alessandria embedded in his fragrances. Perfumer, who’s fragrances you may like, or dislike, but for sure will move you and leave an impression. Here is the interview.

Kvety a plamene.

Niekedy tam, hlboko dole, v našich podzemiach spia naše myšlienky, túžby a sny. Nevýrazné, hluché, bezruké, beznohé. Stlačené do drobných semienok. Maličké šťastíčka s potenciálom revolúcie. Ako motýlie krídla, ktorých trepot raz môže spôsobiť hurikán.