Rozvoňajte tanečný parket.

Autor maľby: Alexei De Lyamine.

Začalo sa plesať. Čas drahých rób, šperkov, dokonalých účesov a make-upov. Lodičky, kabelky, kožušiny. Každá si dá záležať aby vyzerala čo najlepšie, najčerstvejšie, aby bola krásna, elegantná a nezabudnuteľná. Ples, udalosť na ktorú sa nezabúda a ktorá sa riadi etiketou. Dve dámy v rovnakých róbach je spoločenské faux pas, ale toto pre vás nie je zrejme žiadnou novinkou. Zamysleli ste sa niekedy aj nad voľbou parfému? Parfém = čerešnička na torte. Vraví sa, že krása je v detailoch a často krát je to práve parfém, ktorý dá korunu dokonalému výzoru a vytvorí okolo vás fluidum, ktoré podčiarkne vaše vyžarovanie. Doplnok, ktorý nikto nevidí, ale aj tak vás môže spraviť nezabudnuteľnou.

Nežná je noc.

Je tma. Reálna fyzická tma. Žiaden obraz ani zvuk. Žiaden jas monitorov, displejov ani svetlá kontroliek spotrebičov. Len tma a vy. Zrejme ležíte v posteli a chystáte za zaspať, možno sa opierate o partnera, možno medzi vami leží vaše dieťa alebo len tak pozeráte do tmy. Možno máte oči zatvorené a možno sa vám otvorené občas zalesknú v tme. Asi práve na niečo myslíte. Aký ste mali deň, čo zajtra a čo pozajtra... myšlienky bežné.  Naozaj všetko? Asi ste mi niečo zatajili.

Pre Červenú.

zdroj: www.melinhannah.blogg.se

Večer bol vrcholom spoločenskej sezóny. Nebolo ťažké nakŕmiť sa krásou. Nepriehľadnuteľné róby, honosné lustre, koberce, zrkadlá, závesy. Na stenách vzácne obrazy, na ženách drahé šperky. Nablýskaná rutina plesu až do momentu, kým ju zbadal ako tam stojí obklopená všetkou tou pompéznosťou a s aurou elegancie nakláňa výrazné lícne kosti k červenému s prívlastkom. Podišiel k baru, aby prehodil zopár slov so známymi a odbavil povinné spoločenské jazdy. Krúžiac pohárom s pár kvapkami koňaku, bez premýšľania, akosi automaticky odpovedal na otázky. Jeho oči a myšlienky odbiehali smerom k skupinke naľavo od neho. Sedela chrbtom k nemu a on pocítil nutkanie vidieť jej do tváre a prezrieť si ju viac z blízka. Kopol do seba posledné kvapky a vyštartoval požiadať o tanec. Usmiala sa, pozdvihla ruku a nechala sa odprevadiť na improvizované randezvous.

Niekde medzi snom a umením.

Sny. Zdanlivo náhodné útržky spomienok. Rozumieť ich jazyku je umenie. Pamätať si ich, znamená mať v rukách kľúčovú ingredienciu k odomknutiu našich 13-tych komnát. Povrchné aj hlboké, sladké, trpké, celovečeráky aj skeče, vo farbe, či len v čiernobielej. SD aj HD. Sny nepoznajú čas ani mantinely logiky a tak môžeme lietať, stretávať sa s mŕtvymi, vídať nevídané, či len tak byť otrokmi ich absurdity. Slovami Freuda sú kráľovskou cestou do nášho podvedomia. Vizualizácia snov skrz umenie je potom tou najvyššou formou exhibicionizmu ľudskej psyché. Od Gilgameša až po surrealistov oslobodzujúcich sen spod diktátu rozumu.