December 12, 2015

Emocionálna záchrana.

Mark Buxton - Emotional Rescue


Zobúdzal sa keď práve odchádzala. Rozlúčila sa šepotom. Ostala po nej len jej vôňa otlačená do vankúša. Buchnutie dverí a jej kroky miznúce dostratena. Prebúdza sa pomedzi nedosnívané sny do šera zimného rána. Pritisol by ju ,objal, pobozkal, aspoň stihol popriať krásny deň... no už je preč. Vyhriate nohy vytiahnuté z teplej postele chladnú na studenej dlážke cestou do kúpeľne. Otočí kohútikom a nechá sprchu pršať horúce kvapky. Ešte si ju chce pripomenúť. Ešte ju chce cítiť. Siahne po parféme, ktorý tam nechala a pár krát striekne do vzduchu. Opar irisov, fialiek, egrešov a vetiveru zahmlieva zrkadlá. Stojí vo vani, sám, nahý, obarený láskou...


Mal rád dobrodružstvo a vyhľadával spoločnosť. Útroby jeho postele boli naplnené zbierkou  dámskych vlasov popadaných z vášne. Všetky odtiene a všetky dĺžky. Každá bola krásna. Svojim spôsobom. Žiadna to však nedotiahla na pani domu. Niektoré prichádzali, túžili, milovali, strádali, pochopili a odchádzali. Niektoré len nocovali. Osamelý lev, neohrozený hedonista, pre ktorého boli city nechceným balastom na ceste za šťastím. Až prišla ona... Nenápadne, zľahka. A teraz? Hlava plná myšlienok , duša plná pocitov. Zaľúbený. Zistil, že mu záleží. Pochopil svoju bezmocnosť v bezcitnosti citov. Všetko je zrazu iné. Nebyť s ňou, znamená stratiť rovnováhu. Stratiť istotu a pevnú pôdu pod nohami. Netuší čo bude ak nebude. Ak nebude večer počuť prichádzať jej kroky, ak nezačuje štrngot kľúčov v zámku, aj nezazrie jej tvár vo dverách, ak jej papuče ostanú smutne pohodené tam, kde ich nechala predošlé ráno. Zbožné želanie „príď“ „prosím príď“ potom páli ako žeravá guľka v hlave. V tejto vojne vymäknú aj tí najtvrdší. Dúfať a čakať... že to vyťahané tričko pohodené na posteli si dnes niekto oblečie.


Pozoruje oknom ulicu. Plný očakávania, citlivý na slová romantických piesní. Je neskoro. Hlava už vychladla, srdce zostalo horúce. Rozkývaný emóciami. Cíti sa ako akrobat vo výške, jednou nohou na lane, jednou nad priepasťou. Obarený láskou...

Počuť kroky. Hrabanie kľúčov a zvuk pretáčajúceho sa zámku. Najkrajší zvuk na svete. Zacíti vlhký chlad vanúci z jej kabáta, jej vôňu, jej úsmev na tvári. „Ahoj, aký si mal deň?“

Prišla... Jeho emocionálna záchrana. Jeho rovnováha.




No comments:

Post a Comment

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...