![]() |
Mark Buxton - Emotional Rescue |
Zobúdzal sa keď práve odchádzala. Rozlúčila
sa šepotom. Ostala po nej len jej vôňa otlačená do vankúša. Buchnutie dverí
a jej kroky miznúce dostratena. Prebúdza sa pomedzi nedosnívané sny do
šera zimného rána. Pritisol by ju ,objal, pobozkal, aspoň stihol popriať krásny
deň... no už je preč. Vyhriate nohy vytiahnuté z teplej postele chladnú na
studenej dlážke cestou do kúpeľne. Otočí kohútikom a nechá sprchu pršať
horúce kvapky. Ešte si ju chce pripomenúť. Ešte ju chce cítiť. Siahne po
parféme, ktorý tam nechala a pár krát striekne do vzduchu. Opar
irisov, fialiek, egrešov a vetiveru zahmlieva zrkadlá. Stojí vo vani, sám,
nahý, obarený láskou...
Mal rád dobrodružstvo a vyhľadával
spoločnosť. Útroby jeho postele boli naplnené zbierkou dámskych vlasov
popadaných z vášne. Všetky odtiene a všetky dĺžky. Každá bola krásna.
Svojim spôsobom. Žiadna to však nedotiahla na pani domu. Niektoré prichádzali,
túžili, milovali, strádali, pochopili a odchádzali. Niektoré len nocovali.
Osamelý lev, neohrozený hedonista, pre ktorého boli city nechceným balastom na
ceste za šťastím. Až prišla ona... Nenápadne, zľahka. A teraz? Hlava plná
myšlienok , duša plná pocitov. Zaľúbený. Zistil, že mu záleží. Pochopil svoju
bezmocnosť v bezcitnosti citov. Všetko je zrazu iné. Nebyť s ňou,
znamená stratiť rovnováhu. Stratiť istotu a pevnú pôdu pod nohami. Netuší
čo bude ak nebude. Ak nebude večer počuť prichádzať jej kroky, ak nezačuje
štrngot kľúčov v zámku, aj nezazrie jej tvár vo dverách, ak jej papuče ostanú
smutne pohodené tam, kde ich nechala predošlé ráno. Zbožné želanie „príď“
„prosím príď“ potom páli ako žeravá guľka v hlave. V tejto vojne
vymäknú aj tí najtvrdší. Dúfať a čakať... že to vyťahané tričko pohodené
na posteli si dnes niekto oblečie.
Pozoruje oknom ulicu. Plný očakávania,
citlivý na slová romantických piesní. Je neskoro. Hlava už vychladla, srdce
zostalo horúce. Rozkývaný emóciami. Cíti sa ako akrobat vo výške, jednou nohou
na lane, jednou nad priepasťou. Obarený láskou...
Počuť kroky. Hrabanie kľúčov a zvuk
pretáčajúceho sa zámku. Najkrajší zvuk na svete. Zacíti vlhký chlad vanúci
z jej kabáta, jej vôňu, jej úsmev na tvári. „Ahoj, aký si mal deň?“
Prišla... Jeho emocionálna záchrana. Jeho
rovnováha.
No comments:
Post a Comment