Smrad a vôňa nevážia v podstate nič, a predsa nami dokážu emočne pohnúť. A delfín nemá čuch.

Vôňa alebo smrad nevážia v podstate nič. Stačí malá koncentrácia voňavých molekúl vo vzduchu a my cítime. Čuch je napojený na časť mozgu – amygdalu, ktorá riadi naše pudy, emócie a pocity. Je to naša „zvieracia“ časť mozgu, ktorá nesúvisí s logikou. Tá časť, ktorá nám nepovie, či má niekto pravdu alebo klame na základe faktov, ale povie nám, či toho človeka máme radi alebo nie. Kvôli napojeniu na túto časť mozgu u nás vône vyvolávajú rôzne spektrum pocitov. Od rozplývania sa nad ich krásou, až po totálne znechutenie resp. dávenie. Podľa vône si vyberáme partnera, ktorý sa k nám geneticky hodí a bude nám voňať. Podľa vône tiež rozpoznáme pokazené jedlo, ktoré v rámci pudu sebazáchovy nezjeme, lebo nás bude odpudzovať. Čuch nám často krát bez potreby zdĺhavej logickej úvahy napovie, čo je pre nás najlepšie, preto je pre mňa najfascinujúcejším ľudským zmyslom.

Psí ňufák si hravo poradí s vyhľadávaním výbušnín alebo drog, výborne rozoznáva odtiene pachu moču. Na psa skrátka nemáme. Ale existuje jedna látka, v ktorej detekcií sme rovnako dobrí ako psi. Tou látkou je amyl acetate. Látka, ktorá tvorí vôňu banánov.

Ľudia sú tiež mimoriadne citliví na vôňu krvi, kávy a čokolády.

Tiež dokážeme detekovať už vo veľmi nízkej koncentrácii v ovzduší vôňu vanilínu, rozkrojenej papriky alebo ošúpanej uhorky.

V spánku sa náš čuch vypína.

Čuchové bunky sa nám obnovujú každých 28 dní, takže v podstate máme každý mesiac nový nos.

Čuch je jediný zo zmyslov, ktorý je plne vyvinutý už pri našom narodení. Dieťa svoj čuch začína používať ešte v maternici. Prvou vôňou, s ktorou sa človek v živote zoznámi, je vôňa plodovej vody.

zdroj: www.pinterest.com

Zámok a kľúč. Ak to veľmi zjednodušíme, čuch funguje na princípe kľúčov a zámkov. Molekulu vône si predstavme ako kľúč, receptor v našom nose ako zámok. Len správny kľúč zapadne do konkrétneho zámku. Na každý konkrétny typ vône preto existuje v nose konkrétny receptor, ktorý ju dokáže zachytiť a poslať impulz do mozgu.

U každého človeka je prítomná buď úplná alebo čiastočná necitlivosť (anosmia) na niektoré konkrétne druhy vonných molekúl. To znamená, že buď ich necíti alebo má problém ich zachytiť. Na tieto vône skrátka nemá vyvinuté receptory. Na isté vône môžeme byť naopak až priveľmi citlivý (hypernosmia).

Existuje aj porucha čuchu „parosmia“, keď namiesto vône ktorú ovoniavame, cítime niečo úplne iné, väčšinou nepríjemné. A tak napríklad pri ovoniavaní malinového džemu môžeme cítiť pokazené mäso.

Len pre zaujímavosť, ružový olej sa skladá z komplexu približne 300 rôznych vonných molekúl, ktoré dohromady dávajú to, čo cítime, keď privoniame k ruži. Vanilín, ktorý poznáme napríklad z arómy do pečenia je jednou, jedinou molekulou.

Sme viac citlivý na vecí ktoré nám smrdia, než na veci, ktoré nám voňajú. To znamená, že „smrad“ zacítime už pri oveľa menšej koncentrácií molekúl vo vzduchu.

Podľa jedného obsiahlého britského výskumu je pre muža najpríjemnejšou vôňou vôňa raňajok, resp. pečenej slaniny a čerstvo upečeného chleba. Pre ženu je to vôňa bábätka.

zdroj: www.pinterest.com

zdroj: www.pinterest.com

Schopnosť rozlišovať vône a identifikovať ich aj v malých koncentráciách sa dá trénovať.

Napriek tomu, že dokážeme rozlíšiť množstvo vôní, sme veľmi slabí v ich slovnom popisovaní a náš jazyk je na ich popis chudobný. V jednom výskume respondenti popisovali isobutyraldehyde ako vôňu čokolády, iní ju popísali ako vôňu arašídového masla, ďalší ako vôňu kyslého mlieka, tresky, čakanky... Tretina respondentov nevedela popísať vôňu vôbec.

V tejto súvislosti chcem spomenúť aj to, že sa často uvádza, že ženy majú lepší čuch ako muži. Viacero výskumov túto tézu vyvrátilo. Toto nedorozumenie vysvetľujú tým, že ženy vôňam pripisujú subjektívne väčšiu dôležitosť ako muži a sú oveľa zdatnejšie v ich slovnom popisovaní. Muži a ženy tak majú vo všeobecnosti rovnako dobrý čuch. Ten sa im ale zhoršuje vekom. Najmä po 60-tke.   

Množstvo výskumov sa zaoberalo aj hormonálnou antikoncepciou u žien a preferenciou partnera podľa čuchu. Zistilo sa, že ženy, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu vyhodnotili ako čuchovo prítažlivého toho partnera, ktorého telesná vôňa bola podobná tej ich. Tie, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívali, si vyberali ako čuchovo prítažlivých tých partnerov, ktorí mali odlišnú vôňu od ich vlastnej. Čiže aj hormóny majú vplyv na to, aká vôňa je pre nás príťažlivá.

Niekedy sú výsledky vedeckých experimentov príliš divné na to, aby sme im verili. Ani Dr. Jennifer Pluznick nemohla uveriť výsledkom svojho výskumu zaoberajúcim sa génmi a ochorením obličiek. Pri ich skúmaní náhodou vyšlo na povrch, že čuchové receptory máme nielen v nose, ale aj v obličkách. Svoj výskum preto zopakovala za asistencie ďalších odborníkov a výsledky sa opäť potvrdili. Jej zistenia naznačujú, že naše telo sa samo vo vnútri ovoniava a že tieto schopnosti sú rozhodujúce pre naše zdravie.

Vedeli ste, že delfíny nemajú čuch?

A nabudúce možno o tom, prečo necítime svoj vlastný pach.

zdroj: www.pinterest.com