Ako vonia statická elektrina alebo ako vnímajú vône nevidiaci.

Julka a Vlado u nás v 1907.

Jedného dňa som dostal telefonát, v ktorom sa ozval hlas, ktorý sa ma pýtal, kde vie nájsť našu parfumovú predajňu 1907. Snažil som sa ho  navigovať, čo je naokolo, aby som mu pomohol zorientovať sa. Mal som z toho taký trošku netradičný pocit. Niečo mi ta skrátka prišlo iné. Ten človek na bežné záchytné body, podľa ktorých sa človek rýchlo zorientuje akosi nereagoval tak ako zvyknú ľudia bežne reagovať. Pochopil som, až keď do predajne vošli traja ľudia. Dvaja z nich boli očividne nevidiaci.

Bola to ich prvá návšteva u nás. Z jednej návštevy sa stali dve, tri, štyri, päť... a ja som zistil, že tí dvaja sa volajú Julka a Vlado, tvoria pár a sú to veľkí parfumoví nadšenci. Dá sa povedať, že už zberatelia. Ovoňali sme za ten čas spolu asi 400 vôní, prerozprávali zopár hodín a mňa neprestávali fascinovať ich „pohľadom“ na svet vôní.

Julka bola prvá z dvojice, ktorá prepadla voňavému svetu. Prešla si takým tým klasickým vývojom parfumového „závisláka“ od rôznych sprejov, cez rôzne imitácie značiek až po mainstreamové značky zvučných mien. A odtiaľ smerovala už len jedna cesta vyššie. Výklenkové, umelecké alebo niche parfumy.

Julka: „K niche vôňam som sa dostala v podstate zo zvedavosti, keď som o nich čítala, napr., že jedna vôňa vonia ako čokoládová torta, zaujímalo ma to, dočítala som sa aj, že vydržia dlhšie, že sú iné... tak som si jednu kúpila.“ Julku vôňa zaujala a skutočne vydržala dlhšie. K jednej sa pridala ďalšia a ďalšia... Začala si o parfumoch čítať na Fragrantica...

„Keď sme prišli k vám do 1907, musím uznať, že to stojí za to, lebo fakt som nevedela, že môžem vyskúšať aj 20 vôní naraz, začala som si na to zvykať, lebo mala som doma kopu všelijakých vzoriek, veľakrát ma už po pár vôňach bolela hlava. Najprv mi niektoré veci prišli ako „ťažká káva“, že ja toto asi nedám, ale postupne som si na to začala zvykať, takže taká je moja cesta k týmto parfumom.“

Vlado začínal podobne ako väčšina, cez rôzne spreje, kolínske, ale skutočnú parfumovú vášeň v ňom prebudila až Julka pár rokov dozadu.

Vlado: „Julka je toho príčinou, dobrou príčinou.

Julka: „On mi vtedy síce vravel že ho zaujímajú voňavky, asi ich veľa nepoznal, ale mal svoju obľúbenú.

Vlado: Raz prišla Julka za mnou s tým, či si nechcem kúpiť jednu voňavku, ktorú si kúpila ona, ale nakoniec sa jej zdala jednoznačne pánska. To bol asi ten moment. Mne to úplne zavoňalo, minul som ju veľmi rýchlo, až sa ma Julka spýtala, či ju pijem. Tým som začal s vôňami ako keby znovu, úplne od začiatku. Začali mi pribúdať.

Julka s Vladom začali nakupovať vône aj „naslepo“ na základe recenzií a zloženia.

Keď som sa ich pýtal aká veľká je ich parfumová zbierka, padla mi sánka. V tejto chvíli ich majú doma dokopy okolo 150.

Mňa samozrejme veľmi zaujímalo, či si ich ako nevidiaci vedia nejako roztriediť, rozoznať, dohľadať.

Julka: „Ja to mám v šuflíkoch aj v krabici. Tie „horšie“ mám v krabici a tie „lepšie“ v šuflíku.“

Vlado: „Ja ich mám podelené. Do jedného šuflíka som si dal letné a do druhého zimné vône. Mám na to svoj systém, takže viem sa v tom orientovať.“

A vedeli by sme prísť na to, keby vám nejaká vôňa zmizla?

Vlado: „Julka na to príde hneď, v momente 😊.“

Všimol som si, že si pri vzorkách, neviem či aj priamo pri parfumoch značíš niečo Braillovým písmom na nálepky. Čo si tam píšeš?

Vlado: „K parfumom nie, tie už rozoznám podľa flakónov, teda podľa hmatu a vône. K vzorkám si píšem názov, aby som vedel čo je čo. Keďže ja ako nevidiaci si neviem pomôcť napríklad farbami, tak som zaťažený na flakóny a krabičky, kazety... Pre mňa je parfum aj o hmate.“

(Poznámka: Julka nie je úplne nevidiaca, trošku vidí a vníma aj farby, Vlado je úplne nevidiaci od narodenia).

Julka: „Pre mňa je aj tak najdôležitejšia vôňa samotná. Ale viem o tom, že existujú umelecké a rôzne zberateľské flakóny.“

Vedeli by ste nosiť len jednu vôňu?

Julka: „Veľa ľudí je verných len jednej vôni. Mne je veľmi sympatické, keď niekto pozná niekoho podľa vône, ale ja to nedokážem. Ja proste stále musím hľadať ďalej, stále ma to ťahá vyskúšať ešte niečo iné, možno lepšie. Vône čo mám striedam podľa nálady. Každý deň alebo každých pár dní niečo iné. Nevydržím používať len jednu dlhodobo.“

Vlado má svojich obľúbencov, ale aj tak vraví, že by sa asi nedokázal vzdať žiadnej z vôní ktoré má, resp. ich vníma tak, že každá jedna má svoje osobité čaro.

Bavili sme sa aj o tom, či dokážu rôznych ľudí spoznať podľa vône. Obaja mi odpovedali, že si všímajú kto ako vonia a podľa parfumov napríklad vedeli rozoznať niektoré učiteľky na školách.

Navoniate sa len raz denne, ale viete vystriedať aj niekoľko vôní na deň?

Julka: „Ja len jednu denne.“

Vlado: „Niekedy som používal parfum len príležitostne, keď som niekam išiel, ale teraz sa dokážem navoňať aj na noc. A niekedy poviem, že mi je jedno, či moju vôňu cítia ostatní, či ide do priestoru, navoniam sa pre seba.“

Existujú vône, nemám na mysli parfumy, ale vône všeobecne, ktoré vyslovene vyhľadávate alebo máte radi a naopak vône, ktoré vám nerobia dobre a máte k nim negatívny vzťah?

Julka: „Ja nemám rada levanduľu, i keď, nie je levanduľa ako levanduľa, niekedy som ju mala rada, potom nemám rada oud. Mám veľmi rada vôňu lipy, mám veľmi rada zelený čaj aj ako vôňu a aj na pitie. Mám rada aj vanilku, ale tiež musí byť „správne nadávkovaná“, lebo niekedy to môže byť až bolehlav, ale mám rada tú „koláčovú“ vanilku. Potom mám rada vôňu kakaa, mätu.“

A máš rada aj vôňu nejakého priestoru, to spojenie viacerých vôní, ktoré sa nachádzajú v nejakom priestore?

„Páčilo sa mi ako to voňalo v škôlke, ten nábytok tam mal svoju vôňu, vôňa gumených hračiek, kníh, papiera... Veľmi sa mi páči aj vôňa bábätka, neviem do koľkých rokov tak vonia, ale keď sa mi narodil synovec, tú vôňu bábätka bolo cítiť po celej izbe.“

Vlado: „Mne sa veľmi páči vôňa, keď vojdem do knižnice, mám veľmi rád aj vôňu kadidla. Tiež sa mi páči vôňa lesa, mora, dreva a ihličia. A čo sa mi veľmi páči a fascinuje ma, je vôňa statickej elektriny. Mám rád aj vôňu nafty. A z vôní čo nemám rád, je vôňa piva alebo droždia.“

Julka: „Mne smrdí ocot.“

(poznámka: Vladova zmienka o vôni statickej elektriny ma náramne zaujala a tak som pátral a zistil, že statická elektrina skutočne vonia. Pri jej pôsobení vzniká ozón a oxid dusnatý, látky, ktoré majú svoju charakteristickú vôňu.)

Tiež som si spomenul ako mi raz Vlado volal, či mu neviem dať odpoveď na otázku, prečo niektoré krabičky voňajú akosi kyslo, až octovo. Opäť zaujímavá otázka, ktorú mi nikto predtým nepoložil. Evke zišlo na um, že keď sa krabička lepí, používa sa na to lepidlo a z mojej skúsenosti viem, že niektoré biele lepidlá na papier voňajú trochu kyslo. Netvrdil by som, že keď uschne, je jeho vôňa všimnuteľná a predsa, Vlado ju hneď detekoval.

Ďalej sme sa bavili o tom, ako sa ako nevidiaci orientujú na internete, ako komunikujú, lebo Vlado mi spomínal, že napísal aj dosť veľa parfumových recenzií. Pýtal som sa ich, ako čítajú na internete ako píšu:

Vlado: „Máme „čítacie obrazovky“, takže pomocou šípok na to kliknem a počítač mi to prečíta.“

Julka: „Na toto sa veľa ľudí pýta. Máme to rovnako ako vy vidiaci, pri počítači máme rovnakú klávesnicu ako vy, len potrebujeme poznať rozloženie klávesov „naslepo“. Takže musíme ovládať strojopis.“

Vlado: „Teraz už píšeme rýchlo, ako zapisovateľky na súde 😊“

Ako si to kontrolujete, či to máte napísané správne?

Julka: „Necháme si to prečítať (počítačom), potom sú rôzne funkcie automatických opráv chýb, kontrola pravopisu... Je to trochu pomalšie bohužiaľ, kým to (počítač nahlas) prečíta. (Z toho, čo som si všimol, tak majú Vlado a Julka nastavené na telefóne extrémnu rýchlosť čítania, takže je pre mňa v tej rýchlosti zložité rozumieť slovám. Julka s Vladom to zjavne majú úplne zvládnuté a nerobí im najmenší problém rozumieť tomuto ultra rýchlemu prúdu slov).

A čo mobilný telefón?

Julka: „Mobilný telefón má síce mobilnú klávesnicu, ale priznám sa, že je to otrava. Našťastie už dali na telefóny Braillovú klávesnicu, ktorá už funguje dotykovo.“

Vlado mi to celé predviedol ako to funguje. Ťažko sa to popisuje, treba vidieť.

Braillová klávesnica na mobilnom telefóne.

Som rád, že mi dovolili nahliadnuť do ich sveta. Trošku z neho som chcel priniesť aj vám.

Julka má vyštudovanú sociálnu prácu na FF.

Vlado študoval hutnícku školu, pričom nezabudol aj poznamenať, že aj každý kov ma inú vôňu, inak vonia roztavený hliník a inak meď.

Pre nás je bežné prísť do parfumérie, porozhliadať sa po poličkách, poobzerať flakóny. Možno sa náš pohľad zastaví na nejakom z nich, ktorý nám padne do oka, zaujme nás, či už farbou, tvarom, názvom... skrátka niečím. Povieme si, tento by mohol byť pre mňa, tento mi je sympatický na prvý pohľad. Netvrdím, že toto je ideálny spôsob výberu parfumu, nechať sa zlákať atribútmi, ktoré nemusia vôbec nič vypovedať o tom ako daný parfum vonia. Napriek tomu to takto robí nemálo ľudí. Dá na tej prvý vizuálny dojem. Keď ste nevidiaci, ste očistený od všetkých tých pozlátok prvých dojmov a jediné, na čom záleží, je vôňa samotná. A to je pre mňa ta práva esencia „parfumového fajnšmekerstva“. Zavrieť oči a nechať sa unášať „neviditeľným umením“.