![]() |
zdroj: www.pinterest.com |
Nočná ulička posadená do tmy.
Prázdna, temná, skrytá kdesi v úzadí, ďaleko od hlavných tepien. Nikde ani
duše, kamennými chodníkmi sa vznáša opar vlhkosti noci a hra tieňov ožíva
vo svetle starej pouličnej lampy. Všetko spí, len v okne starého domu
na konci ulice plápolajú plamene sviečok. Ten starý dom, ktorý toho už toľko
videl, počul a zažil, ale mlčí. Ako nemý svedok
osudov. Ubehli letá, zimy, roky, desaťročia, storočie... a on stále
stojí. Muž, ktorý sa doň práve
nasťahoval, prichádza nevedno odkiaľ, nevedno čo si priniesol a čo zanechal za sebou. Staré steny nasiaknuté spomienkami a vlhkosťou,
ometené vápennými omietkami ho uzatvárajú sediaceho pri sviečkach do intimity
samoty. Myšlienky ho privádzajú na miesta, kde
sa návštevy príliš nevodia. Vyhýbal sa a bránil už pridlho. Nechcel
otvoriť tie prekliate dvere do seba. Tušil, čo by za nimi našiel.