Ako sme si posadili a vypestovali vlastný VETIVER.

Náš vetiver.

Tenké korienky. Človek by povedal burina. Pomerne nezaujímavý trs trávy. Kým neprivonia s nutkaním vysloviť: ja neovoniavam, ja objavujem. Parfuméria toto tajomstvo pozná odpradávna. Jedna z najkomplexnejších parfumérskych surovín. Zemito-drevitá vôňa so zelenými, dymovými až orieškovými tónmi s náznakom citrusov. Hlboká a výrazná. Vraví sa s kým si, taký si. Pôda, ovzdušie, teplota... to všetko ovplyvní jeho vôňu. Viem ako vonia keď sa vypestuje v Indii, na Haiti, Jave alebo na ostrovoch Reunion. A viem už aj to ako vonia ten náš, slovenský. Sme vypestovali.

Vetiver je tropická rastlina. Pochádza z Indie, kde ju volajú Khus a olej z neho nazývajú „olejom pohody“. Rastie v mokrých a vlhkých miestach, často popri tokoch riek, kde spevňuje brehy. Korene husto popretkávajú pôdu a vedia sa potiahnúť až do hĺbky niekoľkých metrov. Zároveň znesie aj dlhotrvajúce tropické suchá a ostré slnko. Trópy, tropická... Hmm a my sme si vymysleli, že vetiver vypestujeme tu na Slovensku. Pátrali sme po zdroji až nakoniec sa nám podarilo objednať malé rastlinky u pestovateľa , ktorý dodáva vetiverový olej parfumérom. Vetiver tak putoval v obyčajnej hnedej kartónovej škatuli cez polku sveta. Keď prišiel tak zo škár škatule este vypadaval piesok. Kuriér s rukami od piesku na nás pozeral tak cez obočie a skúmal či sme kompletní. No nám už svietili oči pri úplne iných myšlienkach. Vybalili sme tie obschnuté chúďatká a dali sme im prvú pomoc. Dostali poriadne napiť po dlhej ceste.

Vo vázach s vodou sa chvíľku aklimatizovali a my sme im vybrali slnečné miesto na záhrade. Poslúžila stará vaňa, ktorú sme naplnili pieskom, ktorý bude držať vodu a dovolí koreňom voľne sa rozrásť. Zasadli sme malé rastlinky a čakáme. Týždeň, dva... A nič. Veľmi sa nič nedeje, dokonca vrcholce začínajú obsychať. Tak skúsili sme, vravíme si. A potom sa to celé žačalo. Vetiver z týždňa na týždeň ožil, asi dovtedy venoval svoju pozornosť svojim koreňom aby sa dobre zakorenil. Nakoniec sa ujali všetky rastlinky do jednej, aj keď niektoré vyzerali, že už sú bez šance. 

Na konci leta nám už prerastal cez hlavu. Bol som nedočkavý kedy už konečne budem môcť vyhrabať rastlinku a ovoňať korene. Dlhé čakanie ale dočkal som sa. Pekná jeseň končila a náš vetiver, milovník trópov potreboval do tepla. A tak sme začali vyhrabávať. No, poviem vám predstava ako to pôjde z piesku ľahko bola dosť mimo reality. Natrápili sme sa s jeho vyberaním poriadne, ale mravenčou prácou sme to s Evkou dali.

Evka skáče do záberu.

Mokré korene voňali čerstvo, zemito, s pekným zeleným podtónom, vonali ako vetiverový olej vo svojej čistej neuhladenej podobe. Korene sme ostrihali a nechali rastlinke len toľko, koľko bolo potrebné na prežitie. Rastlinkám sme ostrihali listy a presadili do vedier tak, aby vedeli stráviť zimu v teplom vykúrenej izbe. Ostrihané korene sme rozpresteli na látku a nechali uschnúť. Vrátil som sa k nim asi po týždni a to, čo mi padlo do nosa, bolo famózne. Usušený vetiver akoby celkom zmenil to, ako voňal za čerstva. Chytil krásne tóny suchého dreva, sviežej zelene s náznakom mandarínkovej kôry. Paráda.

Korene vetiveru.

Zas som spoznal jednu z podôb vetiveru. Ten z haiti vonia trávnato, ten z jávy zase dymovo a ten náš takto. Samozrejme ako olej by voňal oveľa hútnejšie, intenzívnejšie, lebo všetky vonné molekuly by boli stlačené v jednej kvapke a samozrejme aj spôsob procesu získavania oleja mu pridá typické vlastnosti.

Výborný fixátor, ktorý vie hravo prebrať celú pozornosť vo vôni na seba. Ak sa však použije ľahkou rukou stane sa nenahraditeľným stmeľujúcim prvkom, ktorý pomôže ostatným zložkám zmiešať sa a spojí jednotlivé úrovne vône do harmonického celku. Moderná parfúmeria si našla cestičky ako nahradiť a synteticky zreprodukovať takmer čokoľvek. Od ruže až po vanilku. No s vetiverom sa jej to doposiaľ nepodarilo. Vetiverový olej, ktorý sa destiluje z vysušených vetiverových koreňov je veľmi komplexný a obsahuje až 150 druhov zložiek (molekúl).

NNa kilo vetiverového oleja je potrebných nejakých 75 až 120 kg vetiverových koreňov. Závisí od podmienok pestovania, olejnatosti koreňov a spôsobu extrakcie. Nám sa podarilo ostrihať z nášho vetiveru zatiaľ množstvo, ktoré by sa zmestilo do jednej igelitovej tašky. Korene nášho vetiveru nie sú tak mohutné a dlhé ako korene toho z haity. Ale vonia krásne a čo je hlavné, je náš. A na budúci rok možno vypesujeme pačuli.