Keď mi idú po krku.

Mám to rád. Z preplnenej ulice zapadnúť niekam, kde to bude ostré a kde mi pôjdu po krku a predsa to bude pohoda a príjemný relax. A ako často ju striháš? Tak raz za 3 týždne. Je potrebné objednať sa dopredu. Nerobia zázraky na počkanie. Vchádzam dnu a ponúknu ma kávou. Žiadne ženské kukadlá, vstup len pre chlpaté tváre. Na poličkách ostré predmety patriace do rúk profíkov. Pánske holičstvo. Svet mužov. Gentleman's World.

Na hlave mi toho už neostalo až tak veľa a kebyže si nechám narásť dlhšie vlasy, tak sú také jemné ako páperie čerstvo vyliahnutých vtáčikov a je ich možné učesať kefkou pre detské vlásky. No čo narobím? Nechám si narásť hlavu naopak. Aspoň už nebudem vyzerať na sedemnásť a možno mi predajú aj veľké pivo bez občianky. A tak som si nechal narásť bradu. Už je to nejaký ten piatok a predtým by mi ani nenapadlo, že taká brada, to nie je len tak. Chce to celkom vážnu dávku opatery. Najprv svojpomocne a keď vám to už prerastie cez hlavu pochopíte, že potrebujete pomoc odborníka. Dôležité je si to priznať. Keď mi pochvália bradu odpoviem síce „ďakujem, sám si ju rastiem“, ale nestrihám si ju sám. S potešením radšej odovzdám toto bremeno majstrom svojho remesla. A tak som tu. U holiča.

Zvítam sa s holičom Martinom a usadím sa do kresla. Okolo krku mi pripne biely nákrčník. Rituál začína. Berie do ruky hrebeň a rozceše bradu aby videl ako sa veci majú. A ja poviem ako by som to chcel. Pár súhlasných pokývnutí hlavou, berie do rúk strojček a už cvaká. Potom nožnice... Má to svoj rytmus, je to ako hudba. Kovový jazz čepelí . Pomaly zatváram oči a s dôverou sa odovzdávam rukám holičovým.

Dozvedel som sa, že v dávnych dobách sa pravého džentlmena okrem vlastnej manželky smel dotknúť iba osobný lekár, krajčír a holič. Holičstvo, to nebolo len o úprave zovnajšku. Bolo útočiskom, miestom, kde sa chodievalo relaxovať, stretnúť známych, nadviazať kontakty a porozprávať sa. Pôvod holičstiev má však oveľa temnejšiu a krvavejšiu históriu, než by ste tušili. Pôvodní holiči boli skôr akýsi ránhojiči, vytrhávači zubov a púšťači žilou, ktorí neholili mužské ochlpenie preto, že by to považovali za svoju kvalifikáciu alebo remeslo, ale skôr preto, lebo už vlastnili potrebné nástroje ako ostré čepele, ktoré boli potrebné pre oholenie. Tak vám na jeden šup stredoveký „holič“ pustil žilou aby z vás vyhnal „zlú krv“ o ktorej sa verilo, že je pôvodcom chorôb a popritom vás už aj oholil. Po pustení žilou krvácajúcu ranu obviazal obväzom. Zakrvavené obväzy potom sušil niekde zavesené vonku vo vetre, až sa z nich sformoval univerzálny symbol anglických holičstiev v podobe bielo červených pruhov, ktoré je možné vidieť pri vstupe do tradičných „barber shopov“ dodnes. Amíci tam potom pridali aj modrý pruh ako akt vlastenectva alebo snáď ako odkaz na modrú krv kolujúcu v žilách. Holenie sa vypracovalo cez krvavú minulosť až po ušľachtilé remeslo. Je to krásny svet. Ženy majú svoje salóny a kozmetičky, my muži svoje holičstvá.

Finito. Brada ostrihaná. Martin šermuje predo mnou zrkadlom zo všetkých strán a ja odobrujem výsledok.  Prechádzame do druhého dejstva. Ešte je potrebné oholiť krk britvou a zvýrazniť kontúry brady. Našľahá mydlo do krémovej peny. Táak, zakloníme sa... Napenenou štetkou mi natrie krk nabielo. Vezme britvu ostrú ako skalpel. Snáď ani nedýcham. To je ten čas, keď si nedovolím na žiadnu otázku odpovedať záporným pokývaním hlavy. Čepeľ kĺže po napnutom krku. Je to o dôvere.

Chlpy a vlasy mám všade. Tvár a brada sa jemne napúdrujú, aby sa chlpy nelepili o pokožku. Potom to už ide očistiť. Diabol je ukrytý v detailoch a páni s pribúdajúcim vekom to poznajú dôverne. Chlpy v ušiach. Tých sa najlepšie zbavíte čuduj sa svete ich spálením. Na kovovú tyčinku sa namotá vata, tá sa ponorí do alkoholu, zapáli a holič rytmickým bubnovaním po vašom uchu spáli tie trčiace oštary.

Umyť hlavu, osušiť, vyfúkať, trošku pomasírovať, balzam na bradu. Tak a je to. Misia je úspešná, porast dostal svojich pätnásť minút slávy a zo mňa je takmer nový človek. Chce to ešte elegantnú bodku na záver. Vôňu. Dnes som si zobral niečo, čo na mňa priam kričalo z poličky keď som odchádzal k holičovi. Tak som ju vzal. Le Barbier de Tanger.

MDCI - Le Barbier de Tanger

Le Barbier de Tanger, to je najnovší parfémový prírastok od MDCI (Marchal Design & Creátions Indépendantes). Le Barbier ako holič a Tanger ako mesto v Maroku. Spojenie Maroka a holičstva na prvý pohľad vôbec nedáva zmysel. Veď mekkou kultúry holičstiev je predsa Londýn. Treba pátrať po príbehu. Claude Marchal, zrelý pán a majiteľ značky MDCI túto vôňu zamýšľal ako spomienku na dávne roky, ktoré strávil v Tangeri, meste pri Gibraltári. Kultúrne sa tu premlelo mnoho národov od Francúzov, Španielov až po Britov a Talianov. V 50-tych rokoch sa dokonca stalo centrom beatnikov, usadili sa tu napr. Kerouac či Ginsberg... Ako vraví Claude Marchal, každý, kto mal možnosť navštíviť alebo žiť v týchto končinách, ostane navždy poznačený týmto miestom, jeho svetlami, farbami, vôňou... trhy, ulice... Claude Marchal tam vtedy pôsobil ako inštruktor plavby na plachetniciach pre Club Med. Bolo to ešte dávno predtým ako sa stal jedným z otcov novovznikajúceho výklenkového parfumového prúdu. Tanger bol vtedy kozmopolitným mestom a on s láskou spomína na tamojšie holičstvo, kam chodieval, a ktoré ponúkalo to najlepšie z oboch svetov – servis v arabskom štýle a tradičný európsky dekor a výrobky. Tvrdí, že každá kvapka tejto vône ho vezme späť medzi posvätné steny tohto mužského sveta.

Barbier od MDCI vás do holičstva skutočne vezme. Značka už veľa krát dokázala niečo, o čo sa snažia mnohí, ale len málokedy skutočne trafia do čierneho. Vziať niečo tradičné, overené a dobre známe, rozločiť to na drobné, pohrať sa s proporciami, zložiť naspäť a pridať niečo nové, súčasné, moderné. Im sa to podarilo s Invasion Barbare (Invázia barbarov), kde v tradičnom fougére zachovali klasické materiály, ale dali im chytľavú, príťažlivú podobu a pridali orientálne korenie. Keď som prvýkrát ovoňal Le Barbier de Tanger, bolo to patrné od začiatku. Tradičná pánska vôňa holičstva s levanduľou, bazalkou, citrusmi a náznakom dubového machu, ktorý vôňu definitívne posúva do pánskeho teritória. Modernú a súčastnú časť vo vôni reprezentuje dotyk jablka, ananásu a vodného tónu. Ale to, prečo ma tá vôňa tak baví je vetiver. Veľmi bežná zložka pánskych vôní, komplexná, zemito-trávnatá aróma, ktorá môže mať v parféme veľa podôb. Pred časom som písal o tom ako sme si na Slovensku ako prvý posadili a vypestovali vlastný vetiver. Keď sa z jeho koreňov vydestiluje éterický olej má inú vôňu ako majú jeho čerstvo usušené korene. V oleji prevládne skôr dymovo-zemitý charakter. V Le Barbier de Tanger sa však podarilo zachovať vetiver v podobe za čerstva. Zem, tráva a citrusy vo vyladenej a nosu príjemnej symbióze.

Súčasnosť prichádza odniekiaľ a smeruje niekam. Má svoju hĺbku. Pozerať sa na súčasnosť bez poznania minulosti je ako čítať napínavú trilógiu od druhej časti. O to viac si cením ak sa nezabudne na to dobré čo bolo a pestuje a zušľachťuje sa to smerom k budúcnosti.  Či už ide o kultúru pánskych holičstiev alebo o umenie tvorenia parfémov. Pri ceste od holiča ma vôňa, ktorá to všetko zavŕšila unáša do príjemných pocitov. Vonku už pofukuje jarný vetrík, jemné slnko svieti do tváre. Cítim sa čerstvo, upravene, čisto a dobre. A to mi pritom išli po krku. 

PS: Ďakujem chlapcom z Gentleman's World, že nám umožnili nafotiť moju bradovú údržbu.