Príde peklo alebo vysoká voda. Leo Crabtree "BeauFort London" (rozhovor)

Leo Crabtree "BeauFort London".

1. Ako si sa dostal k vlastnej parfémovej značke? Prirodzený vývoj, náhoda alebo to bol vosk?

Leo: Značka samotná vyrástla zo zmesi mojich záujmov a mojej potreby byť kreatívny. Kľúčový bol moj záujem o históriu. Vyštudoval som históriu na univerzite. Stále ma zaujímal dizajn, umenie, psychológia, dokonca som trénoval svoje znalosti v anatómii, ale mojim skutočne silným záujmom sú temné kúsky histórie. Stále si myslím, že je tak trochu bizarné prísť sem a vidieť BeauFort kóju tu na výstave (PITTI 2016 Florencia), stretnúť všetkých tých ľudí, pýtam sa sám seba – Ako sa to vlastne stalo? Ale katalyzátorom bol jednoznačne vosk. Pred pár rokmi som začal vyvíjať vosk na fúzy, pretože som si dostal do hlavy, že chcem vyrobiť najlepší vosk na fúzy na svete.

Ja: Na svete?

Leo: Na svete.

Vosk na fúzy.

Ja: používaš ho?

Leo: Áno používal som ho, keď som mal fúzy. Začal som vyrábať vosk s mojim kamarátom, mali sme takú dieňu a spravili sme na neho alumíniové púzdro. Strávil som rok formulovaním zloženia tohoto vosku v kuchyni. Bolo to niečo, čím som bol totálne posadutý, chcel som to vytvoriť podľa svojich najlepších schopností. Myslím, že je to  v mojom charaktere - byť posadnutý. Ak ma niečo fascinuje...

Ja: Takže chceš ísť do hĺbky.

Leo: Áno a potom mám tunelové videnie, sústredím sa na to. Prostredníctvom vosku som začal experimentovať s vonnými olejmi, začal som sa učiť o vôňach, skúmal ich. Aj predtým som sa zaujímal o vône, ale nebola to posadnutosť, skôr to bolo niečo, čo som si užíval. Počas projektu s voskom som objavil veľa o tom ako sú vône konštruované, aké komplexné a rozmanité vedia byť. Je toho veľa čo sa o nich dá naučiť. A čím viac som sa naučil, tým viac som zisťoval, koľko sa toho ešté dá naučiť. A zrazu som našiel sám seba, dole v králičej nore, som ako „Alenka v ríši divov“. Začneš niekde tam hore na povrchu a potom sa tým necháš uniesť. Tak a sme tu dole, v hĺbke. Tvorenie vône skutočne apeluje na jednu zo stránok mojej osobnosti, ktorá vo mne vždy bola, tu kreatívnu časť, keď nájdem niečo zaujímavé, niečo, čím viem byť posadnutý. Neočakávaným spôsobom som tak našiel niečo, čo robím s pôžitkom. A možno preto, že o tom neviem tak veľa, nie som expert, je to o to zaujímavejšie. Čudné veci sa stávajú a tak je to dobré.

Ja: Takže žiadne klasické štruktúry, žiadne zaužívané spôsoby...

Leo: Nie, určite nie, čo sa týka parfumériek s ktorými teraz pracujem (pretože keď som sa pokúsil vyrobiť si parfém sám, bolo to zlé). Prišiel som na to, že si skutočne užívajú spoluprácu so mnou, pretože zadanie ktoré dostanú odo mňa nie je nikdy také, aké obvykle dostávajú. Dve parfumérky. Dve dámy, Julie Marlowe a Julie Dunkley, obidve majú rovnaké krstné mená, čo je niekedy mätúce. Oni sa so mnou stretli, keď so hľadal niekoho, nejakú spoločnosť, ktorá je dostatočne veľká na to, aby dokázala so mnou rásť, ale dostatočné malá na to, aby sme si vedeli vytvoriť dostatočný priestor na osobnú konverzáciu a vedeli úzko spolupracovať. To bolo pre mňa dôležité. Tak sme si sadli, dali si obed a bolo to!

Aby som bol úprimný, nesnážim sa o tom priveľmi premýšľať, všetko analyzovať. Proste idem do toho, robím to, čo ma baví, v čom sa cítim dobre a čo chcem robiť. Nechcem sa začať príliš veľa pýtať a spochybnovať. Pretože keď sa snažíš nájsť odpoveď na všetko, môžeš prísť o zábavu. Nikdy to nebol vykalkulovaný plán, nikdy som si nesadol s účtovníkom alebo obchodným poradcom... proste si to užívam, robiť niečo, čo mi príde zaujímavé. A ak ťa niečo skutočne zaujíma, skrátka to budeš robiť v rámci svojich schopností najlepšie ako vieš. Proste sa to stane. Takže vzišiel z toho tento projekt a všetko do seba akosi zapadlo.

BeauFort London - kolekcia parfémov "Come hell or high water".

2. Svoju kolekciu parfémov si pomenoval „COME HELL OR HIGH WATER“ (Príde peklo alebo vysoká voda). Tento výraz sa obvykle používa ak je niekto rozhodnutý niečo urobiť stoj, čo stoj, za každú cenu napr. budem tam, či príde peklo alebo vysoká voda. Čo teda znamená tento výraz v spojitosti s tvojimi parfémami? Je to pocta rovnomennému albumu od Deep Purple, odhodlanie urobiť niečo za každú cenu, námornícky výraz, metafora v spojitosti s morom a bojiskom? Čo je pointa?

Leo:  „Come hell or high water“ je fráza, ktorá je mi blízka, rezonuje mnou, cítim pri nej niečo. Ten názov ako keby ožil. Nie je jednoduché robiť to všetko, naučiť sa plno vecí, rozvíjať značku. Je veľmi ťažké prekonať všetky prekážky a je to skoro ako keď „príde peklo alebo vysoká voda – come hell or high water“  toto sa proste stane a ja budem pracovať na tom zo všetkých síl, aby sa to stalo. To je aj motto spoločnosti. Myslím, že je to americký výraz, právny výraz, ktorý sa používa v oblasti zmluvného práva, ale nemôžem si pomôcť, má pocit, že ten výraz má britské korene. Pretože nech sa stalo čokoľvek, my (Briti) sme to prekonali a pokračovali ďalej. Ako keby to bol odkaz na Londýn, pretože Londýn je mesto, ktoré bolo v priebehu storočí zničené nespočetne krát požiarmi, bombami... dokonca v posledným rokoch tu máme aj teroristické útoky a všetky tie sračky čo sa dejú vo svete... ale my ideme ďalej, nech sa stane čokoľvek. Myslím, že ten spôsob myslenia mám po mojej babičke. Ona bola počas 2. Svetovej vojny zdravotnou sestrou a žila v Londýne počas bombardovania. Už len ten spôsob akým o tom hovorila. Nehovorila o tom ako keby to bola nejaká veľká vec. Proste pokračovala ďalej, preniesla sa cez to, napriek všetkým hrozným veciam, ktoré sa diali... čo obdivujem. Pokračovať vo svojom živote. A nenechať ich vyhrať. To je moja filozofia v mnohých ohľadoch. Nech sa stane čokoľvek, pokračovať ďalej. Ak máš myšlienku, ktorej veríš, treba sa postaviť a ísť za tým.

Leove tetovanie ukazuje Londýn v plameňoch. Ako pripomienka toho,
že nech sa stane čokoľvek, my budeme pokračovať ďalej... prenesieme sa cez to...
či "príde peklo alebo vysoká voda".

3. Najnovšia vôňa „FATHOM V“, čo môžeme očakávať, čo si môžeme predstaviť?

Leo: Výraz Fathom V pochádza zo Shakespearovej hry „Búrka“ (The Tempest). Mám rád tento výraz. Budem sa opakovať, ale opäť je to pre mňa o slovách. Slovách, ktoré majú hĺbku. Keď som bol ešte dieťa, otec mi ukázal námorné mapy. Zaujali ma, pretože boli ako normálne mapy krajiny, ale namiesto súše na nich bolo more a namiesto nadmorskej výšky tam bola vyznačená hĺbka. A hĺbka na mori sa meria vo fathomoch. Takže myšlienka Fathom V je o uchopení niečoho temného, hlboko pod vodou. Ale tiež to odkazuje na zmenu, pretože v „Búrke“ (The Tempest), v pasáži, z ktorej pochádza názov Fathom V je výraz „more sa mení“ (angl. Sea change – možné preložiť aj ako zásadná zmena), čo je výraz pre akýsi prechod, zmenu. Páči sa mi predstave, že more sa neustále mení...

Ja: Takže vôňa určite nie je niečo lineárne.

Leo: Presne. Vôňa je hlboká, temná, ale tiež má v sebe svetlo, ľahkosť, slanosť a zemitosť. Je to zem, je to more, je to dualita. Takže čo môžete očakávať? Stretávanie zeme a vody, pevniny a mora. Podstatou v tejto vône je stále spájať prvky dvoch vecí. Takže reprezentuje vodnú, akvatickú vôňu. Ale čo je more? Nie je len modré a pekné. Je temné, niekedy strašidelné, môže byť pokojné, ale tiež drsné, niekde plytké, inde hlboké. Mení sa, neustále. To je princíp. Ale v konečnom dôsledku je to na ľudoch, aby vôňu preskúmali, porozumeli jej po svojom. Toto je len môj pohľad na vec a každý si vytvorí vlastný názor.

4. Chcel by si žiť v dobe, ktorú reprezentuje tvoj parfém „1805 Tonnere“?  (inšpiráciou parfému bola námorná bitka na Trafalgare v roku 1805)

Leo: Žiť v tých časoch? Hmmm... Vtipná otázka. Celá myšlienka mojich parfémov je, že minulosť je tu s nami. Takže to, čo sa stalo predtým nás robí tým, kým sme dnes. Myšlienky za týmito parfémami sú o veciach čo sa stali mne alebo Britom v minulosti. Takže by som asi nechcel žiť v tej dobe, aj keď mám trochu pocit akoby som v nej žil skŕz minulosť žijúcu v nás. Páči sa mi tá myšlienka, vytiahnúť niečo staré a dať tomu moderný kontext.

1805 Tonnere

5. Prečo si „posadnutý“ práve britskou námornou históriou, keď existuje toľko vecí, ktoré by sa dali vytiahnúť z britskej minulosti.

Leo: Pretože som vyrastal s týmto pozadím. Môj otec je posadnutý loďami. Môj starý otec bol tiež posadnutý loďami. Ale keď to vezmem všeobecnejšie, lode, námorníctvo, to skutočne veľká časť britskej identity. Žil som v Londýne a začal som si uvedomovať, že Londýn je vo svojej podstate „len“ veľký prístav. To je dôvod, prečo sa stal tak dôležitým mestom. Británia je relatívne malý ostrov, kde sa stretáva voda a pevnina a námorníctvo sa stalo kľúčovým aspektom vytvárania národnej identity.

6. Čo znamená „LIGNUM VITAE“?

Leo: Prekladá sa to ako „strom života“. Je to tvrdé drevo, strom, ktorý bol využívaný po mnoho rokov na rôzne účely. Ale vec, ktorá ma na ňom zaujala najviac je to, že jeho drevo je intenzívne tvrdé, volali ho „železné drevo“, takže sa správa ako kov. Používalo sa na to, aby sa z neho vyrobili súčiastky napr. do lodných hodín, ktoré by sa obvykle vyrábali z kovu, ale ten by na morskom vzduchu skorodoval, takže sa robili z „lignum vitae“. A opät je tu myšlienka, že to môžu byť dve veci naraz. Drevo a kov. Niečo veľmi tvrdé, zároveň mäkkých kvalít.

Ja: Metamorfózy.

Leo: Áno, presne. Dualita. Milujem slová. Lignum vitae. Spojenie, ktoré som mal v mysli už dlhý čas. Bolo len otázkou času, kedy vytvorím niečo v spojitosti s touto myšlienkou. V skutočnosti, prvý prototyp vrchnákov na moje parfémy sme vyrobili z tohto dreva. Stretol som chlapíka, ktorý je dizajnérov v Londýne. On vyrábal drevené schodištia, rôzne krásne umelecké predmety. Tvorí veci z dreva a kovu veľmi moderným spôsobom, ale sídli v starom doku na rieke Temža, blízko miesta kde som sa narodil. Narodil som sa veľmi blízko rieky a s rodinou sme žili na lodi.   

Ja: V hausbóte?

Leo: Áno, keď som bol dieťa.

Ja: Takže si skutočne morský muž.

Leo: Áno som! (smiech) Takže, tento chlapík ma zasvätil do dreva. Ukázal mi jeho aromatické kvality. A potom, keď sme pracovali s parfumérkami na tejto vôni, rozhodol som sa urobiť malý experiment a vyrobiť sám niečo z tohto dreva. Vyrobiť hodinovú súčiastku, ktorá je drobná, na to sú potrebné skutočne malé pílky a drobné náradie, aby z toho niečo vzišlo. Je fakt ťažké z toho niečo vyrobiť. Počas toho, ako som s ním experimentoval, drevo vydávalo úžasnú arómu, až gurmánske tóny, ktoré je možné cítiť aj v parféme Lignum Vitae.

Ja: Je tam trošku cítiť aj jemná zadymenosť.

Leo: Áno, dymovosť. Myslím, že všetko, čo kedy spravím bude zadymené, pretože to mám rád. Dym. Parfém. Perfume. „Per fummum“ – cez dym. Dáva to zmysel. 

Lignum Vitae

7. Slovo Beaufort. Niečo pravdepodobne známe námorníkom, ale čo majú ostatní rozpoznať v tomto názve?

Leo: Je to zaujímavá časť britskej identity, pretože je to veľmi britské meno, ale tiež sú to dve slová vo francúzštine. To slovo pre mňa hovorí veľa o britskej kultúre... je rozporuplné. Ale kľúčovým aspektom významu tohto slova je pre mňa stupnica sily vetra na mori, ktorá sa ešte stále používa medzi námorníkmi po svete (Beaufort Wind Scale). Sila vetra, to predstavuje niečo neviditeľné a silné, niečo, čo sa neustále mení a je potenciálne nebezpečné.

Ja: Dokážeš riadiť loď?

Leo: No, je to už nejakú dobu, ale keď som bol ešte dieťa, chodili sme sa plaviť každý víkend. Takže to mám niekde v krvi.

Ja: A orientovať sa na mori podľa hviezd?

Leo: Áno, ale dnes by som pravdepodobne použil Iphone(smiech).

8. Aký myšlienky skrýva parfém „VI ET ARMIS“ (my sme armáda; silou zbraní) poznámka: pôvodný názov tohto parfému bol "East India".

Leo: Toto je malý kúsok britskej histórie o ktorom ľudia nevedia až tak veľa. Boli sme ako Británia súčasťou ópiových vojen, Briti v tom čase okupovali Indiu a predávali... skôr pašovali ópium z Indie, kde sa pestovalo. Pašovali ho do Číny, kde ho vymieňali za čaj. Čaj sa dovážal loďami späť do Anglicka, keďže všetci boli posadnutí čajom a stále aj sme. Toto pašovanie vytvorilo v Číne veľké problémy, až to vyústilo do veľmi krátkeho, ale brutálneho vojnového ťaženia. Bolo pre mňa zaujímavé vytvoriť niečo s touto myšlienkou čaj verzsus ópium. Je to niečo, čo je ozaj intenzívne.

Ja: A ako sa podarilo dostať ópium do parfému?

Leo: To bolo otázka na ktorú som sa pýtal mojich parfumérok. Takže museli urobiť nejaké prieskumy o tom ako vonia ópium a podarilo sa im nájsť nejaké staré knihy. Aj mne sa podarilo nájsť nejaké knihy o ópiu, niekedy existovala veľká tradícia užívania ópia medzi spisovateľmi, Shelley, Keats... to bola vtedy veľká vec. Parfumérky našli, že ópium vonia podobne ako sladké lepkavé kvety, ako ylang. A to bol počiatočný bod z ktorého sme sa posúvali ďalej. Vytvorili ópiový vonný akord z ylangu, myslím, že tam je aj brezový decht. Aby to získalo akúsi „lepkavosť“.

Ja: Zvykneš piť čaj?

Leo: Samozrejme, veď som Brit! Zvyknem piť Earl Grey alebo Lapsang souchong. Údený. Dymový, korenistý čaj. Aj v pozadí „Vi Et Armis“ je tento druh korenenosti, keďže lode, ktoré obchodovali s tovarom, brali ópium a potom späť privážali čaj. Takže vo vôni sú všetky tieto aspekty.

Ja: Keď sa bavíme o spojení India, Čína, Británia, je súčasťou príbehu „Vi Et Armis“ aj náboženstvo?

Leo: Náboženstvo? Áno. Vôňa obsahuje aj kadidlo. Sčasti preto, pretože moji prarodičia boli misionármi v Číne a ideá náboženstve bola istým spôsobom tiež vývozným artiklom. Ako som vravel predtým, je vône je možné nájsť mnoho myšlienok a nápadov spojených dohromady. Nie je to o tom, aby to bola nevyhnutne jedna jasná vec, je to prúd myslenia, vedomia. A tak je to pre mňa zaujímavé. Rôzne kúsky poskladané dohromady.

8. Atrament, rum, staré knihy viazané v koži. Je tám cítiť to všetko. „Coeur de Noir“.

Leo: Coeur de Noir. Na začiatku bolo inšpiráciou „Heart od Darkness“ – Srdce temnoty, kniha od Josepha Conrada, ktorú som čítal ešte ako celkom mladý. Na začiatku knihy je skvelá pasáž. Skupina námorníkov sedí na lodi na rieke Temža a sú pripravení opustiť Londýn a vyplávať do Afriky. A rozprávajú si navzájom príbehy. Myšlienka bola, ako sa dajú vyrozprávať naše príbehy, naša história. Prostredníctvom atramentu, cez papier, cez tetovanie, cez nápoje... Tvoj príbeh, tvoja identita, to je akási cesta skŕz tieto veci. Takže to je ten bod, kde vznikla inšpirácia. A je tu potom ďalší, osobný aspekt. Môj starý otec slúžil v námorníctve a písal knihy o lodiach. Ale tiež do tých kníh kreslil obrázky lodí čiernym atramentom, bol aj umelcom. Je to tak trochu aj pocta jemu. Ale opäť je to niekoľko vecí spojených do jedného...

Ja: ...kúska umenia. Ďakujem Ti za rozhovor Leo. Skvelý príbeh!

Leo: Bolo mi potešením. 

Ja a Leo. (PITTI Fragranze 2016, Florencia)