Ako dieťa si spomínam na filmy, v ktorých som veľa krát videl
ako žena vstane od stola a povie: ospravedlňte ma, idem si prepúdrovať nos. Nikdy
som nevedel, či je to metafora inej potreby alebo tým skutočne myslí, že si ide
prepúdrovať nos. Tá veta sa stala tak bežnou, že ju bolo možné označiť ako hymnu
ženského rituálu krášlenia. Hladká žiarivá pleť, pery sýtej farby... Prečo sa
nám tak páčia? Jeden múdry muž raz povedal, že všetko čo na svete robíme je
akýsi nános, intelektuálna nadstavba nad našimi pudmi. A našim pudom je
rozmnožovať sa.
Je to sexuálny pud, ktorý nami často nevedomky hýbe
a usmerňuje naše konanie. Je našim motorom, zdrojom energie, podvedomým
vládcom. Sýte pery, červené líčka... Evokujú zdravie a prekrvenie. A prekrvenie
evokuje pripravenosť. Trebárs na sex. Vzrušenie ide ruka v ruke
s prekrvením. Ženy už od nepamäti snažia hoci aj podvedome upozorniť mužov
na svoje vnady a pohlavnú sviežosť. Naprieč vekmi a kultúrami, od starovekého Egypta až po
dnes. Kleopatra si robievala farbiaci extrakt z podrvených karmínových
chrobákov, rímanky si nanášali na tvár rozdrvenú kriedu a na pery rôzne
farbiace šťavy napr. cviklu, japonské geiše a ich biely púder
a sýtočervené pery...
Keď nastal v Európe temný stredovek, telo sa stalo
niečím nečistým, nástrojom hriechu, špinavou schránkou pre dušu. Nejaké
skrášľovanie nepríchádzalo do úvahy. Až prišlo osvietenstvo. Začal sa nový vek,
človek sa stal centrom záujmu, telu bola prinavrátená dôležitosť a ideálom
krásy na na dlhú epochu stala snehobiela pleť. Tá bola znakom zámožnosti a
urodzenosti. Urodzené paničky si na svoju pleť nanášali rôzne zmesi jedovatého bieleho
olova, čo niekedy viedlo až k smrti. Keď na trón zasadla kráľovná Viktória a odštartovala
viktoriánsku éru, rozhodla sa urobiť hrubú čiaru za márnivosťou jej predchodcov
a líčenie sa stalo pre dámu niečím neprístojným. Bolo dobré nanajvýš pre
devy ľahkých mravov aj keď stále prežívalo v divadelných kruhoch pre
potreby herectva.
Priemyselná revolúcia priniesla nové objavy, nový vietor a zmenu
životného štýlu. Koncom 19. storočia bol v Paríži predstavený prvý
komerčne vyrábaný dámsky rúž. Bol zabalený v hodvábnom papieri
a aplikoval sa štetkou. Až neskôr bol vložený do praktickej kovovej tuby,
tak ako ho poznáme dnes. Rýchlo prenikol do bežnej výbavy žien a definoval
štandard krášlenia. Rúž bol v tej dobe vyrábaný zo zmesi loja, vosku,
ricínového oleja a ostatných zložiek. A kvôli vôni sa do púdrov a rúžov pridával
irisový prášok alebo irisové maslo získavané zo sušeného podzemku irisa.
Najmä irisu vďačíme za to, že púdre a rúže majú svoju typickú
púdrovo kvetinovú vôňu s náznakom vosku. A keď sa povie iris, povie
sa aj Toskánsko, povie sa Florencia. Tá sa totiž historicky preslávila tým
najvoňavejším irisom na svete (čisto biely so žltými kefkami). Až natoľko, že
si ho táto kolíska renesancie dala do svojho erbu. A keď sa povie
Florencia, povie sa aj Caterina de Medici. Známa tým, že si pomádovala vlasy voňavou
pomádou z irisov. Ak považujete Francúzsko za mekku parfémov, vedzte, že
to bola práve Caterina de Medici, ktorá tento trend do Francúzska priniesla. Ku
Caterine de Medici ako francúzskej kráľovne neodmysliteľne patrili aj perly.
Honosná ozdoba jej veličenstva, ktorá vo svojej perleti ako dúha odráža odlesky
svetla. Aj jej obľúbený kvet iris znamená po grécky dúha.
Presne o 400 rokov neskôr od narodenia Cateriny de Medici otvára
v roku 1919 René Duval so svojou manželkou Germaine Madeline Duval
parfémový dom Volnay. Títo dvaja sa spoznali rok predtým na lodi, počas plavby
z New Yorku do Paríža. René vtedy pracoval ako obchodný riditeľ pre Coty
a Germaine bola modelkou pre Lanvin vracajúca sa po rokoch z Mexika. Padli
si do oka, vzali sa a vytvorili značku, ktorá sa stala známou vo svete.
A pomenovali ju Volnay. Prečo tak? Rodinné legendy vravia, že na ich prvej
večeri si na pitie obaja zhodne vybrali na slávne burgundské víno z oblasti
Volnay. To sa stalo symbolom ich spoločnej začínajúcej lásky. René pre každý zo
svojich parfémov vytvoril bázu, základ, ktorý pomenoval číslom „4092“. Je to
niečo ako voňavý podpis značky, typický prvok, podľa ktorého každý rozozná jeho
parfémy. Išlo o zmes púdru, ruže, vanilky a klinčekov v špecifickom
pomere. Niektoré flakóny mu navrhne sám René Lalique, slávny šperkár a sklár, ktorý
dokázal premeniť flakón na umelecké dielo. V Paríži sa píše zlatá
parfémová éra a secesia sa prelína s Art Deco. Obdobie keď dámy boli
dámy, všetko bolo nóbl a chic, plné života, farieb a detailov.
V roku 1925 vydáva dom Volnay vôňu Perlerette, hodvábnu a púdrovú
kvetinovku. Vychádza v krásnom flakóne, ktorý pripomína veľkú perlu. Vôňa
sa stane slávnou vo Francúzsku aj v Amerike. René Duval vo veku 50 rokov
umiera na srdcový infarkt a značka tak stráca svojho parfuméra
a hlavnú hybnú silu. Čaká ju smutný osud a pomaly upadá do
zabudnutia.
 |
| Pôvodný flakón "Perlerette" v tvare perly z roku 1925 ktorú vytvoril sklár a dizajnér André Jolivet. |
Staré milénium vystrieda nové a svet sa prehupne do 21.
storočia. Na jednej aukcii v Ženeve uvidí Muriel Madeline krásny flakón,
ktorý kedysi vyrobil René Lalique pre jednu z vôní Volnay. Odvtedy ju spolu
s jej manželom Olivierom (pravnuk zakladateľa značky Volnay) prenasleduje
myšlienka oživiť tento kedysi prestížny parížsky parfémový dom. Olivierov otec
im vydá rodinné poklady, staré receptúry parfémov. S nimi putujú do múzea
vôní, do Osmotheque vo Versailles a snažia sa za pomoci odborníkov zreprodukovať
vône podľa starých receptúr. Je to ťažký oriešok, pretože mnoho pôvodných
surovín je komplikované ba až nemožné zohnať alebo je ich použitie obmedzené. Neskôr
sa spoja s parfumérkou Amelie
Bourgeois, ktorá namieša tieto parfémy podľa súčasných štandardov a pridá im
dotyk moderny. V roku 2013 je dlhoročná snaha korunovaná úspechom
a Volnay vstáva z popola. Vydáva 4 pôvodné vône, medzi nimi aj Perlerette.
Vône dostanú nový flakón, ktorý je odkazom na Paríž 20-tych rokov, na jeho
atmosféru, na štýl Art Deco. Predlohou je krištáľový flakón, ktorý vytvoril
René Lalique k jednej z vôní Volnay (Mimeomai).
 |
| Pôvodný flakón vône Mimeomai, ktorý navrhol René Lalique a ktorý sa stal predlohou súčasných flakónov Volnay. (zdroj: Parfums Volnay) |
Perlerette je ako rozkročiť sa nad nostalgickými spomienkami
a dneškom. Vosková púdrovosť irisov, kvetinovosť fialiek, vôňa rúžu na
pery, ktorý ste kradli ako malé mamám a veľmi vkusne zamiešaný dotyk aldehydovej
broskyne. Má až aristokratický nádych, nežná a všimnuteľná, bezpochyby dáma
z vyššej spoločnosti. Taká, čo vyčnieva z radu, ale neprosí
o pozornosť. Jednoducho ju dostane.
Perlerette ako synonymum dobrých spôsobov. Rúž, púder
a perleť. Púdrové tóny vo vôňach sa stali symbolom sofistikovanej ženskosti,
upravenosti a elegancie. Perly, to je nadčasová móda. Jeden zo zázrakov
prírody, kde sú lesk a jemnosť v zaoblenom tvare dovedené takmer
k dokonalosti. Perleť púdrov a rúžov pripomína ich univerzálnu krásu,
ktorá lichotí kráse inej. Tej ženskej. To je potom príjemné. Stretnúť ženu,
ktorá lahodí oku aj nosu. Pokochať sa, nadýchnuť a usmiať. Pretože Vám
možno preletí hlavou, že možno je celá tá elegancia a upravenosť dobre skrytou metaforou
na sexualitu, vďaka ktorej sme tu vlastne každý z nás. A ktovie, možno k tomu
v nejednom prípade dopomohol aj púder a zvodný rúž. Alebo to bol
parfém, ktorý tak voňal?
„Existujú
parfémy, ktoré majú auru legendy. Existujú parfémy, ktoré sú iné ako ostatné,
ktoré nerešpektujú trendy, pretože ich sami vytvárajú alebo dokonca
prekračujú.“ Perlerette je jedným z nich.
No comments:
Post a Comment