 |
| Arte Profumi - Sucre Noir |
U nás doma to bolo
rozdelené. Mama bola vanilková, otec kakaový. Sestra zase zbožňovala svet sladkej
gumy. Keď sme od babky dostali balíček gumených medvedíkov, rozdelili sme si
ich „po bratsky“ jeden tebe, jeden mne a ten, čo ostal sa rozhrýzol na
polovicu. Aj ich farba mala svoju hodnotu. Najmenej bolo vždy tých fialových
a červených. Už vtedy nás svet učil, že dobrého veľa nebýva. Detstvo, to
je teplo domova, sladké spomienky, maškrty, pocit bezpečia a pohody. Vanilka
sa stala mementom týchto spokojných detských chvíľ.
Pracujem s vôňami, som
v neustálom kontakte s ľuďmi a môžem povedať, že či už máte
vanilku radi alebo nie, je veľmi málo ľudí, ktorým by pokrútila nos alebo im bola vyslovene
nepríjemná. Je jednou z najobľúbenejších a najpozitívnejšie prijímaných
vôní naprieč spektrom chutí a vkusu vôbec.
 |
| Arte Profumi - Sucre Noir |
Aztékovia vanilkou ochucovali svoje
kakao a ponúkli svojim nápojom aj španielského dobyvateľa Hernanda
Cortésa, ktorý vanilku spolu s kakaom priviezol do Európy na španielsky
kráľovský dvor. Spočiatku sa využívala najmä na medicínske účely. A keď
vravím medicínske, myslím tým sexuálne dôvody. Zamysleli ste sa niekedy nad tým
ako vanilka prišla k svojmu menu? Španieli ju pomenovali „vaina“, odvodené
z latinského „vagina“. Neskôr sa vaina rozvinula do zdrobneniny vainilla. Vanilka
bola používaná vo svojich európskych začiatkoch ako afrodiziakum, ako nervový
stimulant. Ak sa pýtate čo bolo skôr, či
vajce alebo sliepka, vanilka bola najskôr medicínou a používala sa aj ako
parfémová zložka na prevoňanie tabaku. Až neskôr sa prepracovala do kuchýň ako
súčasť dezertov a zmrzlín. Stále však patrila len panovníkom
a šľachte. Bežný smrteľník v Európe o nej mohol len snívať.
Niekedy všetka vanilka na svete
pochádzala z Mexika, preto mali španieli na svoj exotický objav svetový
monopol. Počas 16. a 17. storočia bol po nej vysoký dopyt, najmä v Paríži
a Londýne. Do francúzskych a britských metropol boli pašované vanilkové
odrezky, ktoré končili aj v botanických záhradách. Podnikatelia a
výrobcovia rastlín sa ju pokúšali vypestovať z odrezkov vo svojich kolóniách
s podobnou tropickou klímou aká panuje v mieste pôvodu vanilky, v Mexiku.
V roku 1819 boli z botanickej záhrady v Antverpách na Jávu odoslané dve
rastliny. Dlhú a náročnú plavbu prežila len jedna z nich. Tá síce zakvitla, ale nepriniesla žiadne
plody. Vanilka sa odtiaľ šírila po francúzskych a britských kolóniách, rastlinkám
sa darilo v raste, no nemali žiadne plody. Nikto si nevedel vysvetliť
prečo.
Vtedy sa ešte netušilo, že
vanilku dokáže opeliť jedine špeciálny
druh včely rodu Melipona a niektoré druhy kolibríkov. A tie žijú len
v strednej Amerike. Zlom prišiel až v roku 1841, keď sa malému
dvanásťročnému otrokovi Edmondovi Albinsovi na ostrove Réunion podarilo to,
o čo sa botanici snažili storočia pred ním. Objavil spôsob ako ručné
opeliť vanilkové kvety. Tento jeho spôsob sa používa dodnes. Vanilka sa
postupne udomácnila v mnohých tropických oblastiach. Plantáže na Jáve, Réunione,
Madagaskare, Mauríciu a Seychelách tak získali vanilku z jedného jediného
štepu, z jedinej rastlinky.
Vanilka je druh orchidey. Každý
kvet sa otvára len jeden deň v roku , aj to len na niekoľko hodín.
Z ručne opelených kvetov vyrastú dlhé zelené struky, ktoré sa zberajú
ručne ešte predtým, než sú úplne zrelé. Čerstvé vanilkové struky nemajú žiadnu
chuť ani vôňu. Musia prejsť procesom fermentácie pri ktorom sa uvoľní vanilín
so svojou výraznou vôňou a chuťou. Potom ešte struky dozrievajú niekoľko
mesiacov v drevených boxoch. Náročný a dlhotrvajúci proces, neisté
prírodné podmienky a potreba ručného opeľovania robí z vanilky po šafráne druhé
najdrahšie korenie na svete.
Kvôli veľmi vysokej cene
a vysokému dopytu sa vanilka začala vyrábať aj synteticky. Koncom 19.
storočia sa objavilo, že vanilín, bielu kryštalickú látku zodpovednú za typickú
vôňu vanilky, je možné syntetizovať z eugenolu, ktorý sa nachádza v oleji z klinčekov.
Neskôr sa začal vanilín syntetizovať z lignín-siričitanu, ktorý je
vedľajším produktom celulózy pri spracovaní papiera. Aj to je jeden
z dôvodov prečo staré knižnice alebo starý papier voňajú sladkastou vôňou.
Jednou z vonných látok, ktorá sa uvoľňuje pri rozpade papiera je vanilín.
Ale vanilka, to nie je len
vanilín. Skutočná vanilka obsahuje mnoho ďalších aromatických látok ktoré z nej
robia jednu z najkomplexnejších vôní v prírode. Čistý vanilkový absolut
vonia ako vanilín, drevo, korenie, sušené ovocie, tabak a čokoláda
s náznakom kvetín. Tento rok jej cena opäť vystúpala do závratných výšok,
padol ďalší rekord, 550 dolárov za kilogram vanilkových luskov. 1 kg
vanilkového absolutu s ktorým pracujú parfuméri stojí vo veľkoodberateľskej
cene okolo 5500 dolárov. Preto je bez preháňania pravá vanilka v parfémoch
skutočným luxusom.
 |
| Arte Profumi - Sucre Noir |
V jednoduchosti je krása a dokonalosť.
Povedal si traja ľudia. Michele Iannone, jeho sestra Mariagrazia a jeho
manželka Monica. Trojica z Ríma, ktorá stojí za parfémovými kreáciami nazvanými
trefne. Arte Profumi. Umelecké parfémy. Stavili na prosté
flakóny a naliali do nich pravú talianskú parfémovú školu. Akýsi
ekvivalent talianskej kuchyne. Nie je podstatné množstvo surovín, podstatná je
ich kvalita a dokonalý balans. Michele mi prezradil, že ich vône sú vytvorené
ako samostatné parfémy, ale dajú sa navzájom vrstviť vo dvojiciach, jedna
cez druhú, a dal mi aj návod čo s čím ide dohromady. Opäť bolo čo
objavovať a ich parfémy ktoré som poznal zrazu dostali vo vzájomných
kombináciách úplne nový výraz a kontext.
 |
| zdroj: www.arteprofumi.it |
Keď ale dám kombinovanie
a vrstvenie bokom, ostávame pri prapodstate krásy jednotlivých tém, ktoré
vo svojich parfémoch spracovali. Parfémy, ktoré smerujú rovno k pointe. Absinthový
Bohemien, chrámovo-kadidlový Ecclesiae, vôňa zeme v Mitti, zázvorová limonáda
a morský vzduch v A'mare, šťavnatá magnólia v Secret...
Mám medzi nimi jednu, ktorá na
mňa funguje ako zlepšovač nálady, ako dezert z ktorého sa nepriberá. Sucre
Noir je vanilkovým univerzom, presvedčivou spomienkou, ktorá unáša do detstva.
Vanilka, tmavý trstinový cukor a jemná kvetinovosť orchidey. Vo vysokej
koncentrácii. Sucre Noir je spokojná a túlivá, hypnotická
a rozvláčna. Memento sladkých detských dní, ale pokojne by sa na pokožke
mohla premeniť na niečo neuveriteľne sexy. Na zožratie. Skrátka „belle“.
A keby ste namietali, že nechcete voňať ako koláčik, spomeňte si, že
s vanilkou ešte viete voňať ako afrodiziakum alebo nervové tonikum,
upokojujúci balzam na vystresovaný svet okolo nás.
No comments:
Post a Comment