Noc, cez ktorú sa nespí.

Slnko zapadne, ostane len teplý vzduch a rozpálený kameň domov a ulíc. Chodníky menia svoje angažmá, už nevedú do práce, už po nich kráča tma. Klopkajú po nich nočné krásky, romantici, opilci, zvodcovia, budúce aj bývalé lásky... Keď sa zažnú pouličné lampy a šero vnorí sa do kútov, ratanové kreslá vítajú svojich hostí a ovocie noci vyberá sa z pod pultov. Opálené nohy a odhalené ramená, tetovania na kotníkoch, mužské dlane na ženských kolenách. Rúže otisnuté na lemoch pohárov, deň sa skončil, lekárky sú bez pláštov, sudcovia bez talárov. Páry držiace sa za ruku, v parku mladík bozkáva mladú žabku v rozpuku. Šaty, ktoré dýchajú v letnom vánku, spomienky do zbierky, pôžitky noci a nedostatok spánku. Ožívajú príbehy nočných ulíc, s nimi ľudia, ktorých láka zábava a diktuje im chtíč. Plnia sa terasy, poháre, popolníky a sny... v kolotoči nočných svetiel, závanov parfémov a zhasnutej oblohy. Po súmraku počuť iný tlkot, iné tóny a hlasy, ulica sa mení, z opustených chodníkov sú zrazu nočné trasy. Začína sa noc, náš opačný vesmír, tá noc, cez ktorú sa nespí.

Notte Bianca. Biela noc. Vôňa, ktoréj závany krásne vyniknú vo vánku vyhriatych nočných ulíc mesta. Nie intenzívna a nástojčivá, ale hodvábne sa vlniaca vzduchom. Tu a tam ju zachytíte nosom a je to príjemné. Vzdušná a pre mňa až túlivá. Kašmírovo hladká, čerstvá po bergamote a ružovom grepe, jemne pikatná po badiáne, zaujímavá po priesvitnom vetiveri, zaoblená pižmom... Príjemne teplá. Bielu noc skomponoval Mark Buxton. Človek, ktorého treba zažiť naživo. Obrovský šoumen, bohém, exceletný a všestranný parfumér. Za svoju viac ako 30 ročnú kariéru má na konte má už nejeden kúsok, ktorý sa zapísal do učebníc parfumérčiny. Notte Bianca. Biela noc, cez ktorú sa nespí. V minimalistickej flaši z fajnového francúzskeho skla a elegantným dreveným vrchnákom. Ozdobená troma elegantnými čiernymi pásmi medzi ktorými je platina. Hurá do ulíc. Vykročiť do noci.