Citový vabank.

zdroj: www.palisadesdc.org

Spravil by pre ňu prvé, posledné. Presvedčiť, že je najlepší. Čas vojny. Malý generál sa vyberá na svoje ťaženie za dobytím najväčšieho divu sveta. Ženy. Vytyčujú a zdolávajú sa hranice, vyživujú sa vzájomné spojenia. Hrá sa o čas. Mení sa svet, ale pamätaj, voda je mokrá, nebo je modré a ženu treba dobíjať. A tak sa snaží zaplniť celý jej priestor pavučinou malých pozorností, ktoré spravia deň. Pripomenie sa všetkým na čo ona dokáže pozrieť, začuť, pomyslieť. Spraví z nej princeznú aj o polnoci, aj o štvrtej, aj pol jedenástej... a nechá všetko ostatné ležať, len neprenechať priestor na vyšumenie bubliniek tej čarokrásnej pytačky s nejasným koncom.

Ukazuje svoje perie a aj ho nemálo pustí, aby jej predviedol exhibíciu čriepkov pocukrovanej budúcnosti, ktorá ju čaká, ak kývne áno. Už sa nemusí strachovať, vošiel pán dokonalý, ktorý ju prevedie ponad rozbúrené rieky. Veď je jeho bohyňou, jeho životnou a osudovou, proste takou akú nestretne a nestretol, nie iba nádobou s nápisom „až kým nás úsvit nerozdelí“. Nevie na ňu prestať myslieť. Deklaruje stálosť a neúnavne klopká na dvere aj keď sa neotvára. Ženy sú už raz také, neotvoria a neotvoria, ale pýtajú sa spoza dverí „kto je“ ? Je to on, kto musí brať riziká, hrať vabank. A tak skúša kričať, šepkať, vyznávať... len aby sa jej dostali do uší slová, ktoré on tak potrebuje a chce povedať a ona tak potrebuje a chce počuť. Ale čo sú slová proti skutkom? Prečo rozprávať rozprávku. Prečo jej ju nedať?

Au Pays de la Fleur d'Oranger – V krajine pomarančového kvetu. Parfémová značka založená v roku 1998 Virgíniou a Antoinom Rouxovými nadväzuje na rodinnú tradíciu spätú s kvetinami francúzskeho Provence. Antoinov starý otec bol komisárom parfémových továrni v Grasse. Mestečko, ktoré do dnešného dňa zásobuje parfémový svet prvotriednou levanduľou, jazmínom, ružou či pomarančovým kvetom. 

Jasmin Rêvé je holdom tradícii, soliflórom, ktorý je viac ako "len" jazmínom. Biely, čistý a opojný malý veľký kvet dokreslený o detaily tuberózy a ruže, dosladený vanilkou, santalom a bielym pižmom. Parfém zbavený akejkoľvek zašpinenosti. Ostáva len krásna kytička sladkých bielych kvetov, ktorej to najviac svedčí v závoji tmavomodrej noci.

Otvorili sa dvere auta. Najprv vystúpili nohy, aby vyniesli celú tú nádheru von zo sedačky. Chcel jej pri tom pomôcť, no nestihol ani dobehnúť k jej dverám . Bola pôsobivá a vyzerala romanticky. Privítal ju bozkom na líce, pričom ju jemne chytil za rameno. Zavoňala mu. Nežnými očami a nežnými slovami jej vtisol do rúk kyticu bielych kvetov. To najlepšie pre tú najlepšiu. Ponúkol jej rameno a odprevadil na miesto, kde láska ide cez žalúdok. Usadil ju oproti sebe tak, aby mal výhľad na celý priestor a roztiahol pomyselné ochranné krídla nad svojím pokladom. Kytica putovala do vázy pripravenej na stole, aby oblažovala krásou a vôňou spoločný večer. V pozadí tlmená hudba pastelových tónov na želanie. Taká, akú má rada. O všetko je postarané. Prítomnosť vyskladaná systematicky kúsok po kúsku ako vitráž minulých dní, keď sa lámali ľady, rozpaľoval oheň a budovala dôvera. Spomína ako sa snažil vymýšľať všemožné zámienky aby ju mohol navštíviť v práci, prinášal malé drobnosti, cukríky, čokoládky... skrátka čokoľvek, čo by jej mohlo urobiť radosť a pripomenulo, že je tu niekto, pre koho je celým svetom, dňom i nocou. Oberal z nej vymyslené smietky a spadnuté vlasy, len aby sa jej mohol na moment dotknúť. Pravidelne zabúdal svoje veci na jej pracovnom stole, len aby sa mohol vrátiť a vidieť ju ešte raz. Ráno sa pripomínal donáškami kvetov a čerstvých teplých voňavých croissantov s náplňami od výmyslu sveta,  poetickými odkazmi, ktoré si nachádzali cestu k jej srdcu umiestnené na lístočkoch všade tam, kde bolo zrejmé, že si ich všimne. Bol tam, v jej hlave, keď odpíjala rannú kávu zo šálky, ktorú jej daroval, bol tam, keď si sponkou, ktorú jej vybral zopínala vlasy, bol tam, keď si omotávala okolo krku hodvábnu šatku, ktorú jej priniesol z ciest, bol tam, keď celý jej byt voňal kyticami, bol tam, keď sa ponárala do kúpeľa nasýteného voňavou soľou, upíjala šampanské a počúvala hudbu skomponovanu priamo pre ňu. Bol tam, keď si líhala do perín potiahnutých egyptskou bavlnou a pozerala na romantický obraz na stene pred ňou. Všetko od neho. Všetko pre ňu. Len aby mala pohodlie a bola spokojná a šťastná. Len vtedy mohol byť šťastný aj on.

Dojedený dezert a pokročilá hodina. Ešte raz sa zahľadí na kyticu a dvihne na ňu obočie ako by sa chcel spýtať. Protistrana zachytila nevypovedanú otázku, privoňala ku kytici a povedala mäkkým hlasom: "je nádherná, najkrajšia na svete". On siahne kamsi pod stôl a vyberá flakón bielej farby so slovami: "toto som nechal vyrobiť len pre teba. Kytica z jazmínových kvetov, presne taká, akú vidíš na stole, uzavretá do parfému. Aby som ťa ňou mohol obdarovávať opäť a opäť každým nástrekom. Zaslúžiš si kyticu kedykoľvek na ňu pomyslíš". Pár sekúnd ticha. Oči sa zaleskli. Dojatá sa naklonila ponad stôl a neskutočne sladko ho prvýkrát pobozkala.

Romantické gestá a kytice kvetov, aké klišé a koľko pravdy v nich. Stokrát sa ti mihnú pred očami, stačí ak čo len raz pochopíš...