Jediná. Jedinečná.

zdroj: www.pinterest.com

Spoločný víkend vo Venice. Bude to prvý krát. Vzrušenie a očakávanie so štipkou obáv. Zaľúbený až po uši sa vydávajú na testy z lásky. Poznajú sa pomerne krátko s pocitom, akoby sa poznali roky. Ocitnúť sa na neznámom mieste, v cudzom meste, v spoločnej izbe, v spoločnej posteli. Vymanení z každodenných stereotypov v lagúne romantiky. 24 hodín denne spolu. Kam to padne? Bude to veľkolepým začiatkom zladenia duší alebo prvým a zároveň posledným zdieľaním? Už sa nevedia dočkať. Vlak sa dáva do pohybu a s ním aj príbeh lásky v paláci.

Čaká na nich veľkolepý červený palác a v ňom honosná izba s atmosférou dokonalosti. Otvoria dvere a vstúpia na naleštené parkety nasiaknuté esenciou času, upriamení na krásu pred nimi, ktorá im berie dych. Bohato zdobený masívny drevený nábytok potiahnutý najjemnejším čalúnením, hodvábne tapety na stenách lemované nazberanými závesmi. Tapisérie a dobové olejomaľby, strop korunovaný lustrom z muránskeho skla. Z okna je vidieť na malebné taverny a kaviarničky ktoré ponad vodu spája ikonický most Rialto. Most, ktorý sa večer čo večer pri západe slnka stáva útočiskom milovníkov vyznávajúcich sa zo svojich lások ľúbostnými áriami. Celý deň pred nimi. Vyrážajú do spleti historických uličiek nechať sa uniesť snom plávajúcim na vode.

zdroj: www.rialtohotel.com

Tlmené zvuky na chodbe sa pomaly približujú a stávajú sa zreteľnejšími. V kľúčovej dierke zarachotí kľúč. Obaja príjemne unavení, prepchatí sálavou romantikou Venice usadajú ona na pohovku, on na posteľ. Do izby prekúka pomedzi závesy západ slnka a pomaličky uberá priestoru jas a halí ho do príjemného mäkkého šera. Spoločne rekapitulujú deň a pocity z toho všetkého. Padne pár slov o neskorej večeri, rodí sa plán. On sedí na posteli a rukou si podopiera hlavu. Pozerá na ňu a jeho zreničky už hádam ani nemôžu byť širšie. Ona tam sedí s preloženou nohou a jemne pokyvkáva lodičkou s otvorenou pätou. Chcel by jej byť bližšie. Vstáva a podíde k pohovke, kľaká si pred jej nohy, aby bol v úrovni jej očí. Nakláňa sa k nej. Potrebuje ju pobozkať. Z jemných nežných bozkov sa zakrátko stávajú čoraz vášnivejšie a žiadostivejšie výkriky po intimite. Obom začína byť jasné, kam to smeruje. Ich ruky začínajú mapovať jeden druhého. Najprv nesmelo, aby sa každou sekundou odvážili na viac a zablúdili aj do neprebádaných zón, kde je to nové a vzrušujúce. Iste, poznali sa už zopár chvíľ a zakúsili svoje torzá cez pár vrstiev oblečenia, ale tu ide do tuhého. Už to nie sú len jemné ledva dotyky, tu sa už zvierajú kúsky tela v dlaniach. Roztáča sa vír myšlienok, obáv, naliehavosti, dychtivosti, očakávaní... Prestať? Pokračovať? Chcú to urobiť? Je pripravený? Je pripravená? Ona ho náhle odstrčí a odkráča k oknu. Pozerá von a s rukou na čele si ticho povzdychne a niečo pošepne sama pre seba. On zmätený a nahlodaný výčitkou, podíde k nej a silno ju zozadu objíme. Ona priloží svoj dlane na tie jeho. Nevidí jej do tváre a z toho, čo sa stalo pred chvíľou, len háda a rozmieňa situáciu na drobné. Ona sa pomaly otočí k nemu a súhlasne kývne hlavou. Tvárou v tvár začínajú vyzliekať jeden druhého, pohodené šaty dláždia cestu k posteli. Po prvýkrát sledujú svoje nahé telá a predošlé fantázie a očakávania menia za skutočnosť. Tie fantázie zasnívaných chvíľok, v ktorých vyberali dej, kostýmy aj obsadenie. Prechádzajú po sebe pohľadmi a dotykmi, každý z nich je objektom aj subjektom zároveň. Chceli by si prečítať myšlienky navzájom. Predošlé predstavy sa rozplynú v naplnení, prekonaní alebo sklamaní.. Ani jeden z nich necúvol. Prijali jeden druhého.

zdroj: www.blog.liberto.it

Telo na telo. Vychutnávajú teplo a blízkosť toho druhého celou plochou seba. Voňajú a chutia autenticky, bez predošlej očisty, len sami sebou. Izba naplnená zmesou človečiny. Objavujú krehké hranice medzi nehou a živočíšnosťou. Spoločne ladia harmóniu, vpíjajú sa do seba, láska dokazovaná pohybom. Horúcimi dychmi pošepkané citoslovcia, pokožku obkresľujú dotyky. Každý musí rozhodnúť za oboch na koho sa prenesie váha ohľadov, ako podelia iniciatívu. Ich vlastné svety prenikajú do spoločného. Každý chce byť odmenený a každý chce odmeniť. Nik nechce sklamať, ani byť sklamaný. Všetko je dovolené. Je všetko dovolené? Čo povedať a čo naznačiť? Kde nám záleží viac? Čítajú si z tvári, z očí, z tiel a hľadajú recept na úspech. Zúžené vedomia sa naťahujú po sladkom ovocí vyvrcholenia až kým ho neochutnajú obaja. Jeden po druhom. Dáma mala prednosť.

Jul et Mad - Amour de Palazzo   ( Láska v paláci )

Žezlo noci preberá oxytocín. Uvoľnené napätie, nežné hladenie, hravosť, mäkké farby hlasov, šťastný smiech. Ruka hľadá ruku. Pulz klesá a smeruje k ideálu. Nikto a nič neexistuje, len ring na štyroch nohách potiahnutý saténom hostiaci dvoch vyčerpaných bojovníkov. Obaja zaspali. S hladnými žalúdkami a nasýtenou túžbou. Čaká ich triezve ráno. Aké bude? Koľko sa toho zmení? Pritúlia sa k sebe, zachovajú dekórum a ukryjú pravé túžby alebo pod zámienkou utečú k vlastným svetom tváriac sa, že sa takmer nič nestalo? Čo nové sa vytvorí, čo sa zopakuje a čo je nenávratne preč? Hra o lásku, ktorá môže mať dvoch víťazov, dvoch porazených aj niečo medzi tým. Dvíha sa vietor a na parapetu okna dosadli dva holuby. Svitá...