Pod kožou.

zdroj: www.shoutot.com

Peklo pre telo, raj pre dušu. Panoráma slobody, ktorú strážia synovia púšte utopení v oceáne piesku. Bojovníci kmeňa Garamantes vytrvalo vedú svoje ťavie karavány naprieč rozpálenou Saharou. So zahalenými tvárami z ktorých vykúkajú tajomné oči ošľahané vetrom, s kopijami v rukách, ochotní bez zaváhania položiť život aj ho vziať. Za svoj svet, za svoju vec, bez zbytočných pocitov a ľútosti. Šľachovité telá poznačené rituálnym tetovaním, jazvami, surovosťou a každodennou drsnosťou. Zastavujú a pripravujú provizórne táborisko na noc. Neznesiteľné teplo sa okamihom západu slnka mení na mrazivý chlad. Nezmerná záplava hviezd, ktoré zo žiarivosti ruší len oheň táboriska vyvoláva úvahy nad nekonečnom. Mladý bojovník zviera v rukách misku s teplým čajom a v božskom tichu púšte hľadí na praskajúci oheň.

V myšlienkach sa vracia k svojej družke, ktorá tam kdesi ďaleko, niekde v zelenej oáze na neho čaká. Chýba mu. Už sú na cestách pridlho. Ponad rozčesané duny sa prudko zodvihol vietor a naklonil plameň ohňa smerom k neďalekému skalnému masívu. Čosi sa zablyslo v tme. Vyrušený z myšlienok vstal a vydal sa za záhadným svetlom s kusom horiaceho dreva v ruke. Podišiel bližšie a pri svojich nohách uvidel púštnu ružu. Jej závoje z kryštálov žiarili priehrštiami drobných odleskov. Skutočný klenot vyvrhnutý lonom púšte. Vzal ju do rúk, zabalil do malého kúska látky a vložil do koženého mešca potešený myšlienkou na radosť, ktorú jej krásnym darom vyčaruje na tvári. Vrátil sa k ostatným, usadol a oči opäť uprel do plameňov. Posvätné ticho náhle preťali hlasy ostatných zburcované nečakaným návštevníkom, jedovatým škorpiónom. Pookrial a utrel slzu stekajúcu po líci vyhovárajúc sa na piesok a dym v očiach.

Garamantes (zdroj: www.histomin.com)

Kožené vône zažili v 80-tych rokoch dekádu na výslní. V posledných rokoch zažívajú renesanciu minimálne v kategórii niche. Koža ostala, zmenil sa koncept. Navoskované aromatické usne vytlačili delikátne, jemné semišové tóny. Claude Marchal, majiteľ a kreatívny riaditeľ malej, v nichových kruhoch však veľmi dobre známej značky MDCI, zašiel vo svojich predstavách ešte ďalej. Vo svojej Cuir Garamante inšpirovanou starovekými vládcami Sahary, kmeňom Garamantes kombinuje až takmer diskrétnu kožu s osvedčenou a neumierajúcou klasikou arabských parfémov ružou, šafranom a kadidlom. Tajomstvo však nie je ukryté v čo, ale ako. Vôňa je v počiatkoch suchá, horúca a pikantná ako piesok Sahary. Nie príliš kožená, vonia tmavo a bohato, trošku lepkavo s vysušenou  nearomatickou ružou v pozadí. Začína odvážne, trochu arogantne, no farby postupne blednú, hrany sa strácajú. Vôňa naberá krémovo-drevitý nádych s prvkami dymu, kadidla a čiernej gumy. Prechádza do jemného semišu a teplej škoricovej vanilky. Z bojového pokriku v začiatkoch sa pomaly stáva mäkký šepot.

Púštna ruža  (zdroj: www.youlaibao.com)

Žije vo svete, kde je rebélia zákonom a dve kolesá povinnosťou. Vo svete vlkov, kde ovečky hádžu do jamy. Vybíjaná kožená bunda a sto koní medzi kolenami. Rýchlosťou rozpálené kolesá jeho motocykla čoraz dokonalejšie lícujú asfalt. Otvorený priestor a intímny kontakt so slobodou. S rukami obopínajúcimi riadidlá je sám sebe pánom, sám sebe zákon. Zastaví pred klubom, odopína helmu a svoj stroj oprie k ostatným. Vchádza dnu, do priestoru plného dymu, tvrdej hudby a známych tvárí. Barman začína miešať to, čo obvykle. Nahádže za hrsť drobných do jukeboxu a zamieri k biliardovému stolu. Zopár pozdravov, zopár podaní rúk, zopár slov. Na stôl vytiahne papieriky so znakom Európy, pravidlá sú jasné. Berie do ruky tágo a predvedie excelentný rozstrel. Dnes mu ide karta.  Po sérii vydarených hier okorenených ostrým slovníkom, macho pózami a šťavnatým humorom sa pri stole vytvorila skupinka divákov. Medzi nimi aj trio slečien osviežených farebnými drinkami. V odvážnom oblečení, s ešte odvážnejšími pohľadmi sledujú so zatajeným dychom jeho dobre stavané potetované telo ako sa nakláňa ponad hracie plátno a presnými údermi zaráža do dier jednu guľu za druhou. Tá najkrajšia z nich podíde k nemu a s koketným smiechom mu niečo pošepne do ucha. Žien v týchto lokáloch nikdy nebýva veľa, ale tých pár, čo to s týmito chlapmi vedia, väčšinou stojí za to. Dnes má však akosi všetkého po krk. Krátke epizódky, ktoré vždy končia rovnako. Ako v časovej slučke, v ktorej opakovane zažíva víkendové déjà vu. Chce vypadnúť a byť sám. Jej sklamaný pohľad sleduje jeho siluetu strácajúcu sa v tmavých zákutiach noci.

MDCI - Cuir Garamante

Z útrob peňaženky vyberá starú ošúchanú fotografiu s venovaním na zadnej strane a oživuje spomienky na  ženu, ktorá Vás buď zachráni alebo zabije. Jeho zachránila. V poslednej chvíli mu z rúk vytrhla lístok na vlak do pekla. Už je to zopár chvíľ, čo začali pozvoľna pretínať priamky svojich životných ciest. Okolnosti k nim však boli kruté a snažili sa rozdeliť ich. Nikto nemohol nikomu nič sľúbiť ani vyčítať. Ale nevzdáva to a snaží sa nájsť závažie, ktorým by si ju naklonil na svoju stranu. Cíti sa ako tlakový hrniec pred výbuchom. Zo spodného šuflíka vyťahuje starý notes, sadá na posteľ a perom šmýkajúcim sa po papieri vylieva svoje pocity. Duševný striptíz muža, ktorý odhadzuje kusy tvrdých škrupín a odhaľuje citlivosť a zraniteľnosť. Aj táka je pravda o dušiach mužov z ocele, ktorí sa neboja tmy, nevystraší ich búrka ani krupobitie, nesklopia zrak len tak, ale podľahnú „obyčajnej“ láske. Aj preto niekedy neúprosní bojovníci hľadajú po nociach púštne ruže a tvrdí chlapci píšu básne.