Gentlemanova vreckovka.

zdroj: www.pinterest.com

Vybral som sa do ríše ľudí. Hľadať obrázok fair-play muža. Takého, čo nie je  stereotypne plytkou prehliadkou efektných gest a úslužností ohraničených úsekmi dňa, keď sa to hodí, žiada, očakáva alebo sa zištne buduje image, ale skutočne eticky citlivý kus, čo nestojí o nálepku gentlemana udelenou párom cudzích očí. Je to jeho prirodzenosť. Je ním v každom okamihu, aj keď sa nik nepozerá. 

Taký, čo roztiahne ochranné krídla a svojou galantnosťou postaví dámy hodné jeho pozornosti pred seba nielen v polohe zasúvača stoličiek, nosiča tašiek, príležitostného chrliča drobných pozorností, odprevádzača, zabávača, vyberača vreckoviek a otvárača dverí. Idúceho nad rámec vždy naleštených topánok, dobrých strihov a starostlivo ustrážených detailov. Muža, ktorý vie dať akémukoľvek obsahu tu správnu formu a aj keď sa zmenia podmienky a pocity, dohody stále platia.

Bottega Profumiera je dlhoročnou zbierkou myšlienok a pocitov, ktoré tvorca tejto značky Maurizio Lembo podpísal a pretlmočil do svojich parfémov. Jeden z nich, Galantuomo, úctivo sníma klobúk pred skutočným gentlemanom a stáva sa jeho  dôstojným doplnkom. Začína osviežujúcim vánkom, poodhalí pikantné ale jemné srdce, ktoré sa vpíja do hladkého až lákavého záveru. Luxus definovaný malými detailmi a noblesou. Vôňa s neprehliadnuteľnou prítomnosťou, avšak bez známky arogancie  a hrubosti, plná galantnosti.

Z rádia sa ozýva predpoveď na dnes. Najvyššia denná teplota tridsaťtri až tridsaťpäť. Kamenné chodníky starého centra lemujú pásy terás útulných kaviarničiek plných stretnutí, priateľských rozhovorov, klebiet i romantického švitorenia do seba zahľadených párov, ktorý sem tam niečo hodia motajúcim sa holubom. Osviežujúci studený vánok reže rozpálený vzduch a povieva kvetinami v kvetináčoch rozostavených okolo okrúhlych kovaných stolov. Za jedným z nich  sedí pán v ľanovom saku s tenkou cigarou zavesenou v kútiku úst a sústredene prechádza pohľadom napravo a naľavo zaborený do riadkov obľúbených novín. Zo sveta na papieri ho vyruší vrzgot odsúvajúcej sa stoličky o niekoľko stolov ďalej. To nejaká žena ukrytá za nepriehľadnými sklami okuliarov zapĺňa jedno z prázdnych miest. Venuje jej pár zvedavých sekúnd, vyhodnotí, že sa nič mimoriadne nedeje a vráti sa k svojmu čítaniu. Zlatavá tekutina v jeho pohári pomaly ubúda, čas bezstarostne uteká a z cigary odpadávajú valčeky sivého popola. Slnko a tieň si menia územia až kým sa každodenný čítací rituál neuchýli ku koncu. Zloží noviny a len tak sleduje okolitý ruch. Popri skúmaní zaujímavostí okolitej architektúry hlavu otočí aj k žene odvedľa. Všimne si, že už nemá na očiach okuliare, v ruke zviera telefón, hľadí pred seba a jej pohľad do neznáma plní lesk sĺz. Rozcitlivená siahá po kabelke odhodlaná nájsť čokoľvek, čo by vypilo smútok stečený po líci. Nedarí sa. On pohotovo vstane a s vľúdnym a chápajúcim úsmevom jej podá nažehlenú bielu vreckovku z vnútorného vrecka saka. „Ďakujem“ odpovie mu tichúčko jemne roztraseným hlasom a nepatrne sa na neho pritom usmeje. On súcitne pokývne hlavou a odchádza naspäť k svojmu stolu. Objedná si ešte malý dezert a pokračuje v sledovaní úryvkov životov bezmenných postáv prechádzajúcich ulicou...

Bottega Profumiera - Galantuomo

Po necelej štvrťhodinke dáma odvedľa, už zjavne pokojnejšia, podíde k jeho stolu a vracia bielu vreckovku so slovami vďaky na perách. Dajú sa do reči. Z rozhovoru vyplynie, že ho síce čakajú povinnosti, ale ešte mu ostáva nejaký čas a chystá sa nakúpiť voňavé prísady do svojich gurmánskych výtvorov v obchodíku s korením niekoľko minút odtiaľto. Ponúkne jej, že môže ísť s ním. Očarená jeho nenúteným šarmom a vystupovaním kývne áno. Akosi prirodzene, bez premýšľania. Jej ruka vkĺzne pod jeho rameno a spoločne sa vydávajú cestou končiacou až pri vyrezávaných drevených dverách dobre ukrytého rozprávkového obchodíku s korením. Podrží jej dvere a prevedie ju krátkou predsieňou až k prahu kráľovstva, v ktorom sa nedá nepodľahnúť všetkým tým farbám a vôňam, ktoré tak bezostyšne udrú na zmysly hneď pri vstupe. Drevené police  hostia poklady zo všetkých kútov sveta ukryté vo vrchovato naplnených sklenených dózach a nádobách. Človek by ich najradšej zo zvedavosti pootváral všetky. Aj celý deň by bol málo. Pozdravia sa so starým predavačom, ktorý radostne víta známu tvár, ktorú pozná z častých návštev. Ten ich nabáda na voňavú cestu atlasom bobúľ  a ochutnávanie čohokoľvek po čom ich oči alebo jazyk zatúžia. Náhodne prechádzajú od korenia ku koreniu a vymieňajú si oslavné ódy pôžitkov. Vetrový aníz, sladké drievko, aromatický muškátový orech, Ceylónska škorica, lahodná vanilka, čerstvá šalvia, ostro-citrusový zázvor... Tí dvaja ako by sa našli. Prerozprávali sa až na ulicu obaja držiac v rukách papierové tašky s korením. Ešte chvíľu kráčali smerom ktorým prišli. Ospravedlnil sa že už musí a odprevadil už očividne celkom spokojnú dámu k najbližšiemu taxíku. Spýtal sa jej kam to bude, zaplatil šoférovi, milo sa rozlúčil a s prianím pekného dňa za ňou zabuchol dvere auta a stratil sa za rohom priľahlej uličky. Cestou domov s očami uprenými na mihot mesta v okne premýšľa nad všetkým, čo jej deň priniesol. Doznievajú pocity. Ách, ako dlho už nestretla tak príjemného muža, ktorý by nemal očividné postranné úmysly a lacné frázy. Ihla v kope sena.

zdroj: www.idiva.com

Na druhý deň kráča ulicou okolo známej kaviarne. V rovnaký čas ako včera. Dúfa v opätovné stretnutie. Aspoň raz by ho ešte chcela vidieť. Zastaví sa na jednu dlhú kávu. S pôžitkom na jazyku, no bez úspechu opúšťa okrúhly stôl a mierne sklamaná kopíruje včerajšie kroky vedúce k obchodíku s korením. Vstúpi do predsiene a zacíti známu vôňu. Hneď vie, že v miestnosti bol gentleman. Podíde dnu. Obchod je prázdny, spoza pultu sa na ňu usmieva len starý predavač.

„Je ľahšie byť hrdina ako gentleman, hrdinom je možné byť čas od času, gentlemanom vždy.“

Luigi Pirandello