 |
| zdroj: www.pinterest.com |
Sú dni... plné farieb. Ráno
netušíš, čo budeš večerať a medzitým dobré aj zlé, eufória, káva, stretnutia,
sms, ružový svet, nedorozumenia, niečo pod zub, myšlienky, nápady, termíny, ...hladký
let, či turbulencie, na ničom až tak nezáleží, ak nájdeš happy end v bezpečnom pristátí.
Deň možno nič nevezme a dá všetko. A možno bude všetko inak. Za
rozsvietenými oknami hľadajú duše pevný bod vo vesmíroch svojich dní.
Ramon Monegal. Reprezentuje už
štvrtú generácia dvorných parfumérov Španielskej kráľovskej rodiny. Cestou
krásneho remesla sa vydal už v roku 1972. Po dekádach zbierania
skúseností, preukazovania výnimočnosti a dobrého vkusu sa rozhodol
v roku 2009 započať vlastný projekt, ktorému vtlačil vlastnú identitu
a starostlivosť o každú fázu tvorby vône, aby bez limitov, vedený
úplnou umeleckou slobodou sprostredkoval jazykom najvznešenejších
a najjemnejších voňavých esencií príval pocitov a emócií. Jeho vône dokážu
rozrušiť, lákať, prekvapiť, vytvárať túžby, potešiť... dokážu človekom pohnúť.
Pri umývadle usychajú taniere po
ľahkej večeri. Obaja sedia v sedačke a popri vzájomnom štebotaní
jedným okom nedbalo sledujú správy. On vo svojej typickej polohe pololežmo, ona
s hlavou spustenou k jeho ramenu a s pokrčenými kolenami, spoločne
upíjajú škoricový rum z pohárikov na dlhej stopke. Dúšky pováľané na
jazyku príjemne zahrievajú a rozpúšťajú napätie nahromadené dňom. Ramená
a krk povoľujú zovretie, mäknú, vláčnejú...do nôh sa vlieva uvoľnenie. Izbou
prestupuje vôňa vosku horiacich medových sviečok. Zahľadený do jej spokojného
výrazu jej končekmi prstov kreslí do vlasov, pohráva sa s nimi, hladí ich
a obsieva drobnými božtekmi. Poodhrnie pramienok visiacich vlasov a do
uška sa jej vyspovedá z lásky. Opätovanie, zdieľanie, blízkosť a neha
pošepkané na oboch stranách. Jej ruka si
hľadá cestičky popod jeho oblečenie, chce sa ho dotýkať a hladiť, autenticky,
naholo, bez vrstvy bavlnenej bariéry. Spoločne maľujú vzdušné zámky toho, čo by
bolo ak by vyhrali v lotérii, ak by mali stroj času, poznali tajomstvá
nesmrteľnosti, kde všade by chceli ísť, čo všetko vidieť a čo ochutnať... Zabalení
do teplej deky fantazírujú o budúcnosti, spomínajú na spoločnú minulosť,
zážitky a pridávajú im vtipné pointy na ktorých sa nevedia prestať smiať.
Smiech, pohoda a láska.
 |
| Ramon Monegal - Cuirelle |
Jednou rukou ju drží okolo ramien, druhou sa
naťahuje po lahodne vyzerajúcich čokoládových pralinkách ležiacich na stole.
Jednu vezme, vloží ju do jej usmievavých úst a sleduje slastný výraz
v jej tvári. Ona so šibalským pohľadom zdvihne nohy a so slovíčkom
prosím vysloveným cez ústa plné čokolády vyloží svoje chutné chodidlá na jeho
kolená. On už vie, čo má robiť. Uchopí útlu nôžku do oboch rúk a prstami jemne
masíruje klenbu jej chodidla. Prežívajú chvíle, keď vzájomná blízkosť rozpráši
všetky krivdy dňa, všetky neistoty, zbúra všetky múry, ktoré medzi nich deň postavil. Chvíle, keď
večer vrcholí, sny olizujú spálne a obaja potrebujú cítiť, že je všetko v
poriadku. Moment šťastia, keď je podstatná len láskyplná prítomnosť toho
druhého. Nežné úľavy tíšiace strach že stratíme...
No comments:
Post a Comment