Zdroj: www.pinterest.com |
Figue Aoudii. Vôňa inšpirovaná krajinou fantázie Artganis, v ktorej
rastie strom Aoudii, predok nášho figovníka dopraveného na zem pravdepodobne
z tohto sveta. Je esenciou a podstatou milostného elixíru. Elixíru s
chuťou po sladkých dozretých figách. Pite ho pravidelne, s pôžitkom, po
malých dúškoch.
Pri pootvorenom okne povieva záves a vpúšťa do izby čerstvosť,
ktorá sa zráža so sladkou vôňou prenikajúcou do izby z opačnej strany cez
privreté dvere. Ruky, nohy a výbuch vlasov trčiacich spod periny sa
začínajú preberať do života. Vystrčený nos sa snaží zachytiť čo najviac z tej
božskej arómy vinúcej sa spálňou. Spoznáva ju. S krásnym úsmevom na perách
sa ešte tak roztopašne ponaťahuje a popretiera pomĺčkové oči. Bosé nohy visiace
spod vyťahaného trička sa spúšťajú na podlahu a ťapkajú chodbou do
kuchyne. Rádio naplno kričí nejaký ranný hit, za sporákom stojí on, len tak skromne
zahalený kuchynskou zásterou vyspevuje spolu s rádiom. Zadíva sa na neho a s hlavou
naklonenou do strany vychutnáva jeho pozadie so zasneným povzdychom. Akoby
vedel, otočí hlavu a usmeje sa na ňu spoza ramena. Podíde k nemu,
obchytí ho zozadu a popri puse na krk tlačí hlavu ponad jeho plece nad
rozpálenú panvicu. Už sa nemôže dočkať. Jej obľúbené sladké raňajky od
obľúbeného kuchára. Lievance so sladkými figami. Obaja ochutnávajú ešte horúce
kúsky. Láska a pôžitok im prechádzajú žalúdkom...
Maison Incens - Figue Aoudii |
Po raňajkách kráčajú spolu. Ulicou, parkom, záhradou... kráčajú dňom. Dlaň
v dlani, podávajú si kľučky od dverí k pôžitkom zmyslov. Nežným,
bežným, slastným, krásnym... Nosom, očami, ústami, dotykmi dávkujú živiny
svojim citom. Bozk na tráve, šľahačka na káve, zmrzlina na lavičke... dvaja postrelení Amorom.
Nahá vchádza do sprchy, pootočí kohútikom a necháva kvapky vody
pršať pokožkou. Objatá parou so zatvorenými očami a zaklonenou hlavou
pociťuje čosi ako dokonalosť, rozplynutá v hladení teplých stekajúcich
slzičiek. Balzam pre telo aj dušu. Instantné znovuzrodenie. Kúpeľňou sa ozve
štrngot opasku. Otvoria sa dvierka sprchovacieho kúta. Vstúpi on. Pristúpi
k nej zozadu, do namočených rúk vezme kúsok jemného figového mydla a
priloží dlane na jej chrbát. Krúživými pohybmi cestuje od jej ramien až
dole. Putuje mokrými krivkami. Mydlo je všade. Cíti ako mu nežnie pod rukami. Každý
z jeho dotykov sa stáva jej malým zemetrasením, jej nohy sa mierne
roztriasli. Priviera oči, jej brada sa dotýka dekoltu, mokré vlasy padajú do
jedného súvislého prameňa pred čelo. Akoby celé jej telo kričalo: „tak už
si ma zober“. Dávajú sa jeden druhému. Sklenený kút je im svedkom...
Zdroj: www.vk.com |
Uvoľnení sedia v tmavých
drevených kreslách na svojej strešnej terase a sledujú pulz nočného života pod
nimi. Pokročilá hodina. Z dohorenej sviečky stúpa vlniaci sa dym. Ona na
jeho kolenách s rukou okolo jeho ramien. Vonia po sladkých figách. Keď sa jej
zadívate do očí, nič jej nechýba. Obklopená ružovou bublinou. Milovaná. Dušou
aj telom. Kompletne. Opojená elixírom lásky, príjemným pocitom vyžmýkaným zo
vzájomných radostí, pôžitkov a okamihov. Tak malých a tak podstatných.
Niekedy zabúdame, podceňujeme, odsúvame, prehliadame, nemôžeme, nestaráme sa...
o tie drobné čiastočky vzťahu s veľkou hodnotou pre city. Spoločné pôžitky.
Hoci sa len kĺžu po povrchu zmyslov, absorbované formujú to, čo cítime vo
vnútri. Vytvárajme ich. Chráňme ich. Nech nám nepretečú pomedzi prsty. Lebo čo
ostane z lásky ak sa o ne pripravíme?
No comments:
Post a Comment