Vôňa ženy.

zdroj: www.pinterest.com

Na barovej stoličke sedí muž, prstami klopká o pohár a vedie náruživú debatu s telefónom. Akoby sa ho všetok ten ruch okolo ani netýkal, vyabstrahovaný z barového sveta do toho vlastného rozmieňa na drobné denné peripetie. Jeho niť ideí náhle pretne niečo, čo mu pošteklí nos. So zdvihnutým obočím otáča hlavu za zdrojom neodolateľnej vône.

Žena. Stojí tam a niečo si objednáva. Pozerá na ňu a už tuší, že má problém. Krásna, sladká a neskutočne príťažlivá, opretá o pult ako živá inkarnácia Homérovej Trójskej Heleny, ktorej krása inšpirovala mužov k tým najrôznejším činom. Krásna Helena, ktorá dala meno klasickému francúzskemu dezertu z pošírovanej hrušky a vanilkovej zmrzliny jemne preliatej čokoládou. Tak voňala. Vlastnou ženskosťou  zabalenou do lahodnej ovocnosti a hebkej sladkosti. Na zožratie. Ucítiť, uvidieť a zblázniť sa.

zdroj: www.auberge-nachtweid.fr

Za pár chvíľ sa Helena dočkala spoločnosti kamarátky. Sledoval ju so zatajeným dychom. Usmiatu, spontánnu, štýlovú ženu. Jej hlas, mimiku, pohyby, pohodenia vlasmi, prižmúrené oči v smiechu... Vyžíval sa v jej trefných odpovediach a božskom humore s pocitom, že sa pozerá a dýcha ženu vyrobenú na mieru. Pre neho. Ako dôkaz, že Boh existuje. Ťahala jeho pohľad, pozornosť, myšlienky. Mal chuť postaviť sa a zaboriť do nej celý nos, nasať ju a ochutnať. Celú jej pokožku, od vlasov k nohám. Helena sa však bez varovania zvŕtla na opätku a opustila aj s kamarátkou podnik predtým, než sa zasnívaný pán stihol vôbec rozkývať k osloveniu.  

Pár krát ešte navštívil to miesto, kde ju stretol, ale už nemal to šťastie. A tak čas plynie ďalej, menia sa okienka v kalendári a spomienka na voňavú dámu pomaly vyprcháva do stratena.  Až raz, keď prechádza ulicou zacíti povedomú vôňu v povetrí. Spomienka ožila. Okamžite sa mu vybaví jej tvár, jej pohyby, jej spôsoby. Ale tej vôni niečo chýba. Chýba jej ona. Jej osobitý odtlačok. Ten jedinečný mix jej duše, pokožky a parfému. Rozhodol sa, že opäť navštívi to miesto, kde ju stretol a skúsi šťastie.

Na barovej stoličke sedí muž. Zamyslený a mierne sklamaný hypnotizuje vyložené fľaše. Sem tam prehodí pár viet s veselým barmanom, ale inak nič. Neukázala sa. Premýšľa. Čo čakal? Že to bude ako vo filme, že sa vyberie hľadať ju, zrazí sa s ňou vo dverách a vpadnú si do náručia? Kopne do seba to, čo ostalo v pohári, hádže na seba plášť a vychádza von. Všimne si, že obsluha niečo čmáre na sklenenú tabulu pred vchodom. Číta: „ochutnávka francúzskych dezertov“, tento víkend... To by mohlo byť ono, pomyslí si. 

MDCI  -  La Belle Hélène   ( Krásna Helena )

Streda, štvrtok, piatok... a je tu víkend. Muž pri bare sa obzerá po priestore a hľadá ovocnú krásku. Je tu. Už si nenechá ujsť príležitosť a pozýva ju na drink. Dýcha ju, hltá očami, stráca sa v celom jej prejave. Premýšľa nad slovami, ktorá jej vychádzajú z úst, nad jej znamienkami krásy. Nad tým, ako odpíja z pohára, ako drží cigaretu, ako si prstami posúva pramienok vlasov za uši... počúva celé jej telo, tie malé presaky jej osobnosti vyvierajúce na povrch cez pár kvapiek parfému. Teší ho ako na neho so záujmom pozerá. Má pocit, že by mali čo dať jeden druhému. Nerobí jej problém rozosmiať ho. Diskutujú o živote, práci, partnerstve... je unesený hĺbkou jej odpovedí. Žiaden fake, žiadne pozlátko, ale žena do voza aj do koča. Našiel ju aj keď nehľadal a možno ani neveril. Druhý hlas dvojhlasu. Súzvuk. Esenciu ženy, pri ktorej mu všetky ostatné zošednú. Zavoňala mu. Duša, vôňa, telo zreagovali.

Odprevadil ju a jeho kroky ho vedú domov. Pozerá po výkladoch, po stromoch, po kamienkoch na chodníku. Premýšľa. Uvedomuje si, že ju chce. Veľmi. Nie len dnes, nie len zajtra. Na dobu neurčitú. Predstavuje si ako spolu budú starnúť. Čím ho tak očarila? Prečo sa rozhodol práve pre ňu? Čo sa skrýva za tou anatómiou vône ženy? Koľko drobností a záchvevov jej prítomnosti musel na hraniciach vedomia a podvedomia vyhodnotiť, kým sa mu v bruchu roztrepotali krídla motýľov, kým sa rozhodol, že ona, jedine ona? Hotová alchýmia.