zdroj: www.lachapelledubruoux.com |
Je posledný deň pracovného týždňa
a on je rozbehnutý hneď zrána. Rozhodnutý stihnúť termíny, ktoré horia
a dotiahnuť všetko rozrobené. Sústredený s vážnou tvárou formuje chod
udalostí. Chce mať čistý stôl a užiť si večer. V pokoji. Vypnutý
a uvoľnený. S dňom opreteky odškrtáva políčka v diári.
S vôľou našiel cestu... S rukami za hlavou, zaklonený, diár
zatvorený. Je ľahký ako pierko.
Po práci, usadený v aute,
blíži sa k bráne. Hodiť niečo do seba, sprcha, hodiť niečo na seba. Ešte
vlhké telo suší na balóne a pomedzi poťahovanie z cigarety dopíja už
studenú kávu. Hľadí na kvetináče pýtajúce vodu a rieši čo na seba. Ešte pohľad
na hodinky. Opäť to uteká. Otvorí skriňu a prebehne ju pohľadom. Dýchne na
neho závan sušenej levandule poukladanej na jej dne. Prstami prechádza po
oblečených vešiakoch. Vyberie zopár košieľ a nahádže na posteľ. Skúša
jednu po druhej, kým sa nevráti k prvej. Zapína gombíky na nebesky modrej
nažehlenej košeli. Kým si viaže šnúrky na topánkach, pár pohľadmi zablúdi
do zrkadla na chodbe. Spokojný sám so sebou. Hodí na seba kožené sako. Noci sú
ešte chladné. Natiahne sa po kľúče, pohodí si ich v ruke a
v povznesenej nálade si pískajúc štramáckym krokom vykračuje k autu.
Ide sa. Motor pradie, hudba hrá. Zastane, berie do rúk telefón a vytáča
číslo: „Ahoj, už som tu. Čakám ťa dole“. Hlas na druhom konci odpovie: „Už
schádzam dolu, hneď som tam“. Po desiatich minútach vychádza z dverí
sympatická dáma a vlezie do auta. Uvítacie bozky a konštatovanie ako
dobre vyzerá v tých bodkovaných šatách. Vyrážajú. Na ceste za spoločnosťou
a zábavou, v tátošovi s rozšírenou výbavou.
Uzavretá spoločnosť pre
pozvaných. Vstupným je minca vhodená do fontány pred domom. Zavesení v sebe
kráčajú chodníkom okolo modrého bazénu až k bielym dverám. Vo vnútri už
pár odvážlivcov roztancuváva parket, vysoké okrúhle stoly obviazané plachtami
sa plnia pohármi. Známi medzi sebou dobiehajú zanedbané, hmýria sa medzi
sebou a rozpochodovaní ako mravce menia
stanovištia. Pomedzi slová hlcú sústa chutných jednohubiek. Atmosféra začína
byť nákazlivá. Parket sa plní hlavami. Dámy vlnia bokmi a páni v záchvatoch
vášne ohurujú tanečnými krokmi. Odreagované tváre a plné úsmevy. Fotia sa
momentky pýtajúce si zajtrajší komentár na stenách sociálnych sietí.
Au Pays de la
Fleur d'Oranger - Lavande Ombree
|
Muž v modrej košeli kľučkuje tancujúcim davom s cieľom zapáliť si na čerstvom vzduchu. Je jasná noc, vidno hviezdy. Tlmený hluk zábavy prebíja cvrlikanie cvrčkov. Poťahuje a tíško sleduje nočnú mystiku. Pozerá sa na nehybnú hladinu vody v podsvietenom bazéne na priedomí, ktorý osvecuje aj neďaleké pásy rozkvitnutej levandule za plotom. V tom dostane ten šialený nápad. So šibalstvom v očiach sa rozbehne k vysokému plotu a štverá sa hore ako zamlada. Prehupne telo v najlepších rokoch na druhú stranu a dopadne. Učupený šikovne trhá modré kvety levandule a skladá ich do úhľadnej kytičky. Keď je dokonané, vyrovná stuhnuté končatiny a nakrátko privonia. Voňavý úlovok si vloží stonkami zboku do úst, aby si uvoľnil obe ruky na cestu späť. Keď je už takmer na druhej strane, začuje zlovestný zvuk trhajúcej sa látky. S levanduľou v ústach neveriacky pozerá na výraznú dieru na rukáve, ktorý sa zachytil o vyčnievajúci drôt plotu. Čo už. Mykne ramenami.
Medzi zabávajúcu sa skupinku sa
vracia muž s topánkami od hliny, dierou na rukáve a rukami voňajúcimi
levanduľou. Za chrbtom mu z ruky visí kytička. Obzerá sa po miestnosti.
Hľadá ženu v bodkovaných šatách. Zbadajú sa. Ona ho prebodáva pohľadom už
z diaľky. V očiach výčitka, tisíc otázok a tisíc scenárov.
Zjavne čaká na vysvetlenie. On sa na ňu zapozerá psími očkami a spoza
chrbta vytasí modré z neba. „Pre teba“ pošepne vzduchom. Rozpustená
v jeho vyznaní sa rozbehne k nemu. Ešte sa chvíľu zabávajú s
ostatnými... nik si ani nevšimol kedy sa vytratili.
No comments:
Post a Comment