Bozkaj moje meno.

Keď prídeš domov uvarím ti čaj, ktorý máš tak rada. Na stole budú kvety, ktoré máš tak rada. Vieš aké ťažké je ich zohnať teraz, v zime? Napustím ti vaňu a náhádžem do nej samé voňavé veci. Zapálim sviečky a budem sa snažiť to všetko nepodpáliť. Hneď, keď otvoríš dvere bytu, vezmem si ťa do parády a zbavím ťa šiat, všetko bežné a všedné necháme predo dvermi. Zoberiem ťa do náručia a do tej vane si ťa odnesiem. Dúfam, že voda bude tak akurát, aj keď viem, že aj tak budeš kričať a trepať nohami.

Budeš vrieskať, že si nechceš namočiť vlasy a ja sa budem tváriť že som nič nepočul. Skočím tam za tebou, snáď sa nejako pomestíme. Sadnem si za teba a vymasírujem ti krk, ramená a a všetko, na čo rukami dosiahnem. Budeme sa rozprávať, budeme si šepkať, budeme si spievať a budeme sa smiať. A keď už voda bude celkom studená, presunieme sa do spálne. Prezliekol som prádlo, preto vyzerá tak ako vyzerá. Nemám jemnosť tvojich rúk a tvoj zmysel pre úhľadnosť. Ale pochváliš ma. Ty ma vždy pochváliš. Zapadneme do perín. Zadýchame sa a ty pár krát spomenieš moje meno. Určite ti vyhladne. Varil som. Vieš, nebude to žiadne gastronomické nebo, ale bolo to z lásky. Najeme sa v posteli, budem ťa kŕmiť. Kašli na neporiadok, veď žijeme len raz. A pozrieme si film. Ten, ktorý odkladáme už večnosť. A bude aj čokoláda. A zas bude všade. Budeš sa pozerať na obrazovku a ja sa budem pozerať na teba. Aká si neskutočná a že máš pre mňa niečo, čo iná nemá.

A potom sa pôjdeš napiť do kuchyne a budeš hľadať kvety na stole. Ale nenájdeš nič, len prázdnu vázu. Vedľa bude krabička a na nej odkaz s nápisom otvor ma. Hlavou ti prejdú rôzne scenáre, čo som si na teba opäť nachystal. Otvoríš ju a nájdeš v nej flakón. Krásny, okrúhly, pripomínajúci kalamár na atrament. S veľkým čiernym uzáverom a nápisom Kiss my name. Od Monegala. Vieš, ten slávny španielsky parfumér Ramon Monegal. Rozprával som ti o ňom. Pousmeješ sa nad jej názvom, Kiss my name. Bozkaj moje meno. Otvoríš, striekneš a privoniaš. Áno. Budú to ony. Tvoje obľúbené. Pomarančové kvety a tuberóza. Obrovská kytica. Ako živá. Zvodná, plná hravosti a temperamentu. Celá ty. A neskôr v nej objavíš aj jazmín. Krémový, biely, nežný. Proste pôžitok. Ako katalánske leto vo februári. Plné slnka a pohody. Takže vázu môžeš pokojne odložiť. 

PS: Žartujem. Kvety máš na stole v obývačke. Ani sa ti nesnívalo, že by som voňavé tuberózy zohnal aj teraz v zime, čo? A predsa. Ležia pred tebou. To aby si vedela, že stále si... milovaná.