Prší. Stále len prší. Celý február.
Ani zima, ani jar. A mne sa už cnie. Za príjemným jarným slnko, za teplým
vánkom, za rozkvitnutými záhradami, za sviežou zelenou trávou. Prechádzam prstom
po poličke s parfémami a pátram po čom siahnuť. Po akej voňavej
pripomienke vytúžených pocitov tepla a kypiaceho života. Cestujem príbehmi vôní, až si spomeniem na nesmrteľný výrok, že všetky cesty vedú do Ríma.
A z neho je to už len na skok do neba.
![]() |
Ruiny mesta Ninfa |
Stačí vyraziť asi
šesťdesiat kilometrov severovýchode. Tam ležia. Uprostred ničoho. Podľa mnohých
najkrajšie a najromantickejšie záhrady sveta. Záhrady Ninfa (Giardino
di Ninfa. Postavené na
ruinách stredovekého rímskeho mesta, ktorého história siaha až do 12. storočia.
Hrad, jazero, mosty, katedrála, mesto ako sa patrí. Nachádzalo sa na slávnej
obchodnej ceste Via Appia. Prišla
renesancia a mesto s neustále sa rozširujúcimi močarinami zasiahli morové
rany a ničivé epidémie malárie. Prischlo mu pomenovanie „Mesto mŕtvych“ a na
niekoľko storočí ostalo prakticky opustené. Budovy chátrali a postupne na
nich dopadal zub času. Mocná príroda si nezabudla spraviť svoju robotu
a opustený raj začala pretvárať na svoj obraz a navracať ho do svojho
lona. Keď prišli 20-te roky 20.
storočia, všetko sa malo zmeniť. Jej majitelia, potomkovia prastarého
šľachtického talianského rodu Caetani-ovcov sa rozhodli vrátiť mestu ľudský
dotyk a vdýchnuť mu aristokratický štýl. Výsledkom bola fúzia prírodnej rezervácie
a anglickej záhrady spojená do rozsiahlého botanického unikátu s rozlohou
viac ako sto hektárov. Stredoveké ruiny kamenných múrov obrastených machom po
ktorých sa ťahajú tisícícky popínavých ruží vytvárajú neuveriteľnú atmosféru
romantična a nadpozemskosti. Záhrada uzatvorená medzi okolitými horami, pár
kilometrov od mora si žije svojim vlastným tempom, so svojou vlastnou mikroklímou.
Talianské slnko často strieda dážď. Neuveriteľné kombinácie pôvodných
a exotických rastlín tu rastú v krehkej rovnováhe spolu vedľa seba.
Kvety v nej sa akoby pozabudli a tak dorastú niekedy aj 3 krát väčšie
ako inde vo svete. Nachádza sa tu jazero, podľa ktorého dostalo mesto názov.
Verilo sa totiž, že ho obýva nájáda, vodná nymfa (víla), strážkyna jazier
a prameňov. Jej socha sa týči nad hladinou a spoločnosť jej robia
labute.
![]() |
Záhrady Ninfa |
![]() |
Záhrady Ninfa |
Čaro záhrad inšpirovalo
k umeleckým počinom už nejednu dušu. Našli by sme medzi nimi aj nositeľa Nobelovej
ceny za literatúru a jedného z najväčších ruských spisovateľov Borisa
Pasternaka. Záhrady sa tak dostali na strany kníh, na plátna obrazov či dokonca
do parfemového flakónu. Parfumér Maurizio Lembo vyrastal medzi voňavými
poličkami v parfumérii svojho otca. Po škole sa pripojil k rodinnému podniku,
ktorý zaviedol už jeho starý otec v 30-tych rokoch v Ríme. Čoskoro si
uvedomil, že to, čo by naozaj chcel, je založiť vlastnú značku prostredníctvom
ktorej by tak slobodne mohol vyjadriť svoje myšlienkym, spomienky, svoju vášeň
k parfémom a talianské umenie žiť. Založil značku Bottega Profumiera a jeden
z parfémov pomenoval Mon Jardin (Moja záhrada), ktorý je ódou na záhrady
Ninfa. Ako sa sám vyjadril, záhrady navštevuje dvakrát do roka aby našiel svoj
zen a napojil sa na svoj vnútorný svet. Miesto, kde sa cíti ako doma
a ktoré je pre neho zdrojom energie.
A ako vonia záhrada
Maurizia Lemba? Ako rozkvitnutý pomarančový háj do ktorého sa oprelo slnko. Hodvábne pomarančové kvety, svieži zelený bergamot a pár
kvapiek jazmínu. Jazmín je vždy dobrá spoločnosť. Tento je čistý, len jemne
tieňuje kontúry a vyvažuje citrusy svojou sladkosťou. Táto symbióza
vytvára dokonalú harmóniu, nič nevyčnieva, nič nevyrušuje. Zložky nie sú
natlačené na seba ale dýchajú, evokujú vzdušnosť a priestor. V srdci sa
vôňa ešte viac zaoblí. Úplne najlepšou časťou je však záver. Hebký a túlivý. Krémový
santal a priesvitné biele pižmo s doznievajúcou ozvenou kvetov. Nejako
takto si predstavujem, že vonia neha.
Mon Jardin. Skvelá práca. Pohladila
po duši. Prchavé potešenie zmyslov. Našiel som svoj zen. Našiel som svoju záhradu.
No comments:
Post a Comment