Viac ako pocit.

Slnečné lúče presvitajú pomedzi zeleň stromov, cez otvorené okno až na pohovku na ktorej  spí. Zobudil sa. Chvíľu mu  trvalo kým sa rozpamätal kde je a ako sa sem dostal. Podišiel k oknu za ktorým  láka svieža zeleň. V spojení so slnkom a modrou oblohou je nádherná. Záhrada. Má čaro úniku z labyrintu sveta. Kúsok prírody chránený pred nezvanými hosťami. Jediný pohľad na život do nás vlieva život. Krok do záhrady, krok do neba. Zatúžil dotknúť sa jej a tak vykročil von z dverí v ktorých bol starý kľúč. Neboli zamknuté. Stačilo otvoriť. Sadol si pod strom aby sa rozpustil v myšlienkach, vo farbách a zvukoch... aby sa rozpustil vo všetkých odtieňoch záhrady.

Príroda má jednu esenciálnu vlastnosť. Snaží sa o rovnováhu. Neustále. Bez prestania. Hľadá cestičky ako. A zaobalí do nej aj nás. Uchlácholí nás. Očistí od balastu. A zrazu je zaujímavé sledovať  aj trávu rásť. V kúte pod skloneným stromom rastú konvalinky. Za jemnou krásou omamná vôňa. Kvietky, ktoré sa zamilovali do slávika. Boli plaché, a tak sa ukryli do vysokej trávy, aby mohli nepozorovane počúvať jeho spev. Keď to slávik zistil, zaprisahal sa, že už nebude viac spievať, kým sa neukážu znovu v celej kráse. Konvalinky váhavo zdvihli svoje štíhle zelené stonky posiate drobnými bielymi zvončekmi a slávik sa dal opäť do spevu. Peripetie jednej májovej lásky. Každý má právo hľadať šťastie svojim vlastným spôsobom. Stačí sa započúvať do pošepkaných príbehov mystickej záhrady. Počúva...

Friedemodin - Jardin Mystique

Myšlienky sa zrazu nestrácajú v chaose ale letia mu v ústrety... a ticho odhalí mnohé... Spomenul si na slová starého mystika. „Nie je trvalého šťastia v žiadnom z predmetov sveta. Je v nás.“ Pre niekoho veta plná podivných slov, pre niekoho jasná správa. Niečo sa v ňom zmenilo. Je to viac ako pocit. Deň je cesta, zmysel aj odmena.

Vánkom posmelené semienko púpavy sa vydáva na svoju púť. Letí do výšky. Pozerá sa zhora na zmenšujúcu sa záhradu, trávu,  stromy, konvalinky... na muža a ženu v záhrade. Dvoch, ktorí sa rozhodli to spolu skúsiť so šťastím. Spontánne. Bez knihy pravidiel. Pre ktorých zmyslom prítomnosti je žiť v nej.

Blíži sa známa tvár, v ruke misa s polievkou. Namiesto županu ľahké šaty a na tvári úsmev v ktorom by sa dali utopiť všetky problémy sveta. Obed v záhrade... 

Prečítajte si predošlé časti príbehu mystickej záhrady:

1. časť: Bludička

2. časť: Dnes ráno