May 22, 2016

Yapana.


Šelaková platňa veselo praskala pod ihlou gramofónu a nad jej praskaním sa vznášal Babylon jazykov.

Priestrannému salónu trónil mohutný krb. Steny potiahnuté ornamentálnymi tapetami v teplých farbách, vo vysokých vázach kytice ľalií a irisov. Tlmené svetlo, naleštené drevo čalúneného nábytku a lesknúce sa krištáľové poháre. Na stoloch karafy s vodou, strieborný príbor a všade plno doplnkov. Bronzové súsošia, porcelán,  Tiffanyho lampy... Z každého kúta dýchala secesia.

Prišli všetci. Celá miestna smotánka. Galantní páni, biznismani, lekári, právnici, bohatí dobrodruhovia aj excentrickí umelci. Samozrejme v spoločnosti pôvabných grandes dames zahalených do najnovšej parížskej módy. Žiarivé perly spoločnosti, cudné krehotinky, emancipované herečky, rezervované intelektuálky ale aj všetky tie femme fatale, trójske Heleny, Kleopatry, zvodkyne a pokušiteľky tohto sveta. Všetci sa náramne dobre bavili. Ostatne ako vždy, keď monsieur Stephane usporadúval jeden zo svojich povestných narodeninových večierkov.


Podávali sa koktejly a tiež studená večera, vyberané špeciality, foie gras, zapekané toasty, udený losos... Pri krbe s pohárikom brandy stála ona. Yapana. Dáma s trošku neposlušnou ofinou a prenikavým pohľadom. Zapálila si jednu zo svojich štíhlych cigariet a potiahla z úzkej špičky. Dym sa pozvoľne plazil pomedzi línie jej narúžovaných pier. Mala na sebe čierne priliehavé šaty so zapínaním až ku krku, v ktorých obzvlášť vynikala jej hebká pleť. Nebola vyslovene kráska, skôr pôvabná bytosť s peknými očami, ktorá dokázala všetkých očariť svojou osobnosťou. Potrpela si na kvalitný parfém. Keď ste pristúpili dostatočne blízko, mohli ste ucítiť neviditeľnú hmlu  púdru,  kvetín a dotyk jemných balzamov so štipkou rafinovaného korenia. Svetlo lámp sa lámalo na krivkách jej náušníc keď otáčala krkom. Bola tichým pozorovateľom, ktorý si z útržkov rozhovorov podľa vlastnej fantázie skladá scenár. Bola spisovateľkou a večierok ako tento bol pre ňu vždy skvelou príležitosťou ako nazrieť do etalónu ľudských drám zmietaných láskou, nenávisťou, chtíčom a strachom. Jej fantázia mohla konečne opäť roztiahnuť krídla.


Po večeri sa podávala káva. Odpila zo svojej šálky a položila ju vedľa bronzových hodín s antickým motívom. Jej oči sa zaleskli náhlym zábleskom záujmu. Elegán, muž v službách diplomacie, ktorý vedel obratne skombinovať svoj zovňajšok v zhode s výsadou svojho postavenia stál v rohu na opačnej strane miestnosti a rovnako ako ona tíško pozoroval okolie. Vo chvíli, keď si snáď myslel, že ho nik nemôže vidieť, vytiahol z klopy saka zložený lístok a nenápadne ho strčil do vrecka okoloidúcej slúžky. Tá si tajomný odkaz bez slova zasunula ešte hlbšie do svojho vrecka, akoby sa chcela uistiť, že nevypadne a ďalej tlačila servisný vozík až kým sa jej silueta nestratila za rohom. Yapana spozornela. Pokiaľ ide o motívy, človek nikdy nevie čoho sa môže dočkať. Ale pred jej ženským inštinktom sa nikto neschová...



YAPANA –  vôňa historicky významného parížskeho parfumového domu VOLNAY. Dostala názov podľa aromatickej rastliny pochádzajúcej z latinskej Ameriky. Pôvodne bola vytvorená počas tzv. zlatej éry parfumov v roku 1922, teda v období keď sa vo Francúzsku prelínala secesia s Art Nouveau. Svoju znovuzrodenie našla v roku 2013, keď značka pod vedením Muriel Madeline znovu ožila. Vzácne receptúry boli oprášené aby sa pod skúsenými rukami parfumérky Amelie Bourgeois opäť stali realitou. Dostali nevyhnutný moderný nádych, ale podstata ostala zachovaná. Tak si môžeme vychutnať vôňu s aurou legendy, ktorá otvára dvere do sveta luxusu a rafinovanosti. Yapana je zmesou púdrových a balzamových tónov, jemného korenia,  ľalie „golden stone“ a zelenej vanilky.  

1 comment:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...