Šelaková platňa veselo praskala
pod ihlou gramofónu a nad jej praskaním sa vznášal Babylon jazykov.
Priestrannému salónu trónil
mohutný krb. Steny potiahnuté ornamentálnymi tapetami v teplých farbách,
vo vysokých vázach kytice ľalií a irisov. Tlmené svetlo, naleštené drevo čalúneného
nábytku a lesknúce sa krištáľové poháre. Na stoloch karafy s vodou, strieborný
príbor a všade plno doplnkov. Bronzové súsošia, porcelán, Tiffanyho lampy... Z každého kúta dýchala
secesia.
Prišli všetci. Celá miestna
smotánka. Galantní páni, biznismani, lekári, právnici, bohatí dobrodruhovia aj
excentrickí umelci. Samozrejme v spoločnosti pôvabných grandes dames zahalených
do najnovšej parížskej módy. Žiarivé perly spoločnosti, cudné krehotinky, emancipované
herečky, rezervované intelektuálky ale aj všetky tie femme fatale, trójske
Heleny, Kleopatry, zvodkyne a pokušiteľky tohto sveta. Všetci sa náramne
dobre bavili. Ostatne ako vždy, keď monsieur Stephane usporadúval jeden zo
svojich povestných narodeninových večierkov.
Podávali sa koktejly
a tiež studená večera, vyberané špeciality, foie gras, zapekané toasty,
udený losos... Pri krbe s pohárikom brandy stála ona. Yapana. Dáma s trošku
neposlušnou ofinou a prenikavým pohľadom. Zapálila si jednu zo svojich štíhlych
cigariet a potiahla z úzkej špičky. Dym sa pozvoľne plazil pomedzi
línie jej narúžovaných pier. Mala na sebe čierne priliehavé šaty so zapínaním
až ku krku, v ktorých obzvlášť vynikala jej hebká pleť. Nebola vyslovene
kráska, skôr pôvabná bytosť s peknými očami, ktorá dokázala všetkých
očariť svojou osobnosťou. Potrpela si na kvalitný parfém. Keď ste pristúpili dostatočne
blízko, mohli ste ucítiť neviditeľnú hmlu púdru, kvetín a dotyk jemných balzamov so
štipkou rafinovaného korenia. Svetlo lámp sa lámalo na krivkách jej náušníc keď
otáčala krkom. Bola tichým pozorovateľom, ktorý si z útržkov rozhovorov
podľa vlastnej fantázie skladá scenár. Bola spisovateľkou a večierok ako tento bol
pre ňu vždy skvelou príležitosťou ako nazrieť do etalónu ľudských
drám zmietaných láskou, nenávisťou, chtíčom a strachom. Jej fantázia mohla
konečne opäť roztiahnuť krídla.
Po večeri sa podávala káva. Odpila
zo svojej šálky a položila ju vedľa bronzových hodín s antickým motívom. Jej
oči sa zaleskli náhlym zábleskom záujmu. Elegán, muž v službách
diplomacie, ktorý vedel obratne skombinovať svoj zovňajšok v zhode
s výsadou svojho postavenia stál v rohu na opačnej strane miestnosti a rovnako
ako ona tíško pozoroval okolie. Vo chvíli, keď si snáď myslel, že ho nik nemôže
vidieť, vytiahol z klopy saka zložený lístok a nenápadne ho strčil do
vrecka okoloidúcej slúžky. Tá si tajomný odkaz bez slova zasunula ešte hlbšie
do svojho vrecka, akoby sa chcela uistiť, že nevypadne a ďalej tlačila
servisný vozík až kým sa jej silueta nestratila za rohom. Yapana spozornela. Pokiaľ
ide o motívy, človek nikdy nevie čoho sa môže dočkať. Ale pred jej ženským
inštinktom sa nikto neschová...
YAPANA – vôňa historicky významného parížskeho parfumového
domu VOLNAY. Dostala názov podľa aromatickej rastliny pochádzajúcej
z latinskej Ameriky. Pôvodne bola vytvorená počas tzv. zlatej éry parfumov
v roku 1922, teda v období keď sa vo Francúzsku prelínala secesia
s Art Nouveau. Svoju znovuzrodenie našla v roku 2013, keď značka pod
vedením Muriel Madeline znovu ožila. Vzácne receptúry boli oprášené aby sa pod
skúsenými rukami parfumérky Amelie Bourgeois opäť stali realitou. Dostali
nevyhnutný moderný nádych, ale podstata ostala zachovaná. Tak si môžeme
vychutnať vôňu s aurou legendy, ktorá otvára dvere do sveta luxusu
a rafinovanosti. Yapana je zmesou púdrových a balzamových tónov,
jemného korenia, ľalie „golden stone“ a zelenej
vanilky.
No comments:
Post a Comment