Kľúč od Teba.

Spravil by pre ňu prvé, posledné. Len ju presvedčiť, že je najlepší. Čas vojny. Malý generál sa vyberá na svoje ťaženie za dobytím najväčšieho divu sveta. Za dobytím ženy. Vytyčuje a zdoláva hranice, vyživuje vzájomné spojenia a hrá o čas. Snaží sa zaplniť celý jej priestor pavučinou malých pozorností a vždy nájde spôsob ako sa pripomenúť. Hľadá všemožné zámienky aby ju mohol stretnúť, obrať z nej vymyslené smietky a spadnuté vlasy, aby sa jej mohol na moment dotknúť. Dať najavo, že na ňu myslí a nevie zabudnúť... a všetko ostatné ide bokom, len aby nevyšumeli tie prchavé bublinky jej záujmu. 

Naznačuje obraz ich pocukrovanej budúcnosti ak kývne áno. Že už sa nemusí báť, že vošiel pán dokonalý, ktorý vie čo chce. Že je jeho vyvolenou, životnou a osudovou, proste takou, akú nestretne a nestretol, nie iba nádobou s nápisom „až kým nás úsvit nerozdelí“. Vyklopkáva na dvere jej citov. A ona neotvára. Tak skúša kričať, šepkať, vyznávať... len aby sa jej dostali do uší slová, ktoré on potrebuje povedať a ona potrebuje počuť. Že bude jeho princeznou, milenkou, múzou, jeho rovnobežnou priamkou,  dôverníčkou, objektom túžby i jeho lepšou stránkou. A raz ráno kývla áno.

Otvorili sa dvere auta. Najprv vystúpili nohy, aby vyniesli celú jej krásu zo sedačky. Chcel jej pri tom pomôcť, no nestihol ani dobehnúť k dverám . Bola pôsobivá a vyzerala romanticky. Privítal ju bozkom na líce a jemne chytil za rameno. Zavoňala mu. Vtisol jej do rúk biele kvety. Odprevadil ju na miesto, kde láska prechádza cez žalúdok. Usadil ju oproti sebe a roztiahol nad ňou pomyselné ochranné krídla. Kytica vo váze, v pozadí tlmená hudba, naleštené poháre. Prítomnosť vyskladaná kúsok po kúsku ako vitráž minulých dní, keď sa lámali ľady, rozpaľoval oheň a budovala dôvera.

Spomína ako sa snažil naplniť jej deň myšlienkami na neho. Darčeky do práce, donášky kvetov a lístočky s odkazmi. Bol tam, v jej hlave, keď odpíjala rannú kávu zo šálky, ktorú jej daroval, bol tam, keď si sponkou, ktorú jej vybral zopínala vlasy, keď si omotávala okolo krku hodvábnu šatku, ktorú jej priniesol z ciest. Bol tam, keď celý jej byt voňal kvetinami, keď sa ponárala do kúpeľa s voňavou soľou, keď si líhala do perín  a listovala v knihe, ktorú dostala od neho...

Dojedený dezert a pokročilá hodina. Pozrie na kyticu a potom na ňu akoby sa chcel opýtať. Ona pochopí, privonia a vysloví „je nádherná“. On položí na stôl biely falkón. „Kytica z bielych kvetov, taká, akú vidíš vo váze. Zavretá do parfému. Pre teba, aby som ťa mohol obdarovať kvetmi vždy, keď ho na seba nanesieš.“ Ona sa nakloní ponad stôl a pobozká ho.

Myslím, že kážda žena, akokoľvek samostatná a sebestačná túži byť občas tou hýčkanou a jedinou, byť stredobodom vesmíru muža, citiť sa výnimočná a nebyť len rutinou. Byť raz za čas zasypaná pozornosťou a milovaná s dôslednosťou. Romantické gestá a kytice kvetov, aké klišé a koľko pravdy v nich. Niekedy ženy nechávajú chladnými a niekedy im zrýchlia dych.

Au Pays de la Fleur d'Oranger - Jasmin Rêvé

Jasmin Rêvé je soliflórom, parfémom postaveným okolo jednej hlavnej zložky, kde všetky ostatné zložky sú zamiešané do celku tak, aby čo najviac žiarila ústredná zložka, ktorou je v tomto prípade jasmín. Biely, čistý a opojný. Malý veľký kvet dokreslený o detaily tuberózy a štipky ruže, dosladený vanilkou, santalom a bielym pižmom. Parfém zbavený akejkoľvek dojmu zašpinenosti. Ostáva len krásna kytička sladkých bielych kvetov s príchuťou romantiky.

Au Pays de la Fleur d'Oranger (V krajine pomarančového kvetu) Parfémovú značku založili v roku 1998 Virginie a Antoine Roux v nadväznosti na rodinnú tradíciu spätú s kvetinami francúzskeho Provence. Antoinov starý otec bol komisárom parfémových továrni v Grasse. Mestečko, ktoré do dnešného dňa zásobuje parfémový svet prvotriednou levanduľou, jazmínom, ružou či pomarančovým kvetom.