Čarodejka, ktorú milovali hviezdy.

Bol to klub s veľkým K. Teda C. Stork Club. Od prohibície až do úsvitu diska bol snáď najznámejším nočným klubom sveta. Sídlil na Manhattane a schádzala sa v ňom bohatá elita New Yorku. Smotánka vrátane filmových hviezd, športovcov, politikov, aristokratov a všetkých aktérov nablýskaného života. Symbol Café Society, miesto, kde ste mohli naraziť na Joa DiMaggia s Marylin Monroe, kde Frank Sinatra a vojvodkyňa s vojvodom z Windsoru patrili medzi štamgastov,  kde sa vedľa seba lakťami treli riaditeľ FBI John Edgar Hoover  a spisovateľ Ernest Hemingway . Kde Carl Sandberg pije z jednej fľaše s Jimmym Durantom, Venderbiltovci večerajú spoločne s Kenedyovcami a pri bare postáva Cary Grant s Greer Garsonovou.  To všetko za predpokladu, že máte prístup  do VIP CUB ROOM.

Túto VIP miestnosť dal majiteľ klubu pôvodne postaviť na súkromné účely, aby mal kde hrať karty s priateľmi. Nesúmerne oválna miestnosť so zrkadlami a dreveným obkladom, kde na stenách viseli portréty krásnych žien a nebolo tam žiadne okno. Nikdy nechýbali čerstvé kvety a na stoloch čierne popolníky s nápisom Stork Club. Hlavný čašník známy ako „Svätý Peter“ určoval kto smie a kto nesmie vstúpiť do miestnosti.

Stork Club

Charizmatický majiteľ klubu s gangsterským pozadím, Billingsley, ako dokonalý hostiteľ sa zas staral o podávanie rúk a  uvitávanie filmových hviezd, slávnych muzikantov, úspešných športovcov, tvorcov kultúry a mocných a dohliadal na to, aby alkohol tiekol a neraz si so svojimi hosťami posedel a zahral karty. Je známe, že dával rukou svojej obsluhe tajné signály, ktoré zákazníci nepostrehli, ale boli dostatočne jasné na to, aby ich obsluha zachytila aj cez rámus dobre sa baviacej spoločnosti. Nič nebolo ponechané náhode a všetko šľapalo ako dobre namazaný stroj.  Klub mal svojho fotografa, ktorý dokumentoval výdatný nočný život a nikdy sa nezabudlo ani na množstvo pôvabných dievčat, ktoré krášlili atmosféru. Stork bol skrátka v tom čase miestom, ktoré bolo stelesnením luxusu, creme de la creme, kde vám čašník povedal „vitajte doma“ a kde tenisová hviezda Fred Perry raz nechal čašníkovi prepitné 10 000 dolárov a to ešte zďaleka nebolo najvyššie aké dostal. Ernest Hemingway sa napríklad jednu noc pokúsil grandiózne zaplatiť svoj účet šekom v hodnote 100 000 dolárov, ktorý dostal za filmovacie práva ku knihe Komu zvonia do hrobu. V prepočte na dnešnú hodnotu je to asi 1,2 milióna. Stork Club mal však ešte jednu špecialitu.  Svojim výnimočným hosťom rozdával darčeky. Šperky, diamanty a rubíny, šampanské, likéry a dokonca automobily. Medzi najznámejší dar patril parfém od Le Galion – Sortilége, ktorý sa stal známym ako vôňa klubu Stork.

Slávna herečka Greer Garson, majiteľ Stork klubu Sherman Billingsley a Sortilége.

Herečka Lucille Ball a jej manžel, herec a hudobník Desi Arnaz a Sortilége.

A tu sa dostávame k príbehu ikonickej vône, ktorá ma za sebou 80 rokov histórie. Sortilége bola kultová vôňa francúzskeho parfumového domu Le Galion, ktorú v roku 1937 vytvoril Paul Vacher. Ten Paul Vacher, ktorý patril k najväčším parfumérskym velikánom zlatej éry ako Ernest Beaux, Ernest Daltroff, Jacques Guerlain alebo Edmond Roudnitska. On a Andre Fraysse v roku 1927 spolu skomponovali slávnu Lanvin – Arpége a spolu s Jeanom Charlesom vytvorili prvú vôňu domu Dior - Miss Dior. Celkovo pomáhal Christianovi Diorovi rozbiehať jeho značku a spolu tvorili aj priestorové vône pre jeho šou.

Po monumentálnom úspechu slávnej Chanel No. 5 sa snáď každý francúzsky parfumér snažil napodobniť jej úspech. Niektorým sa to podarilo, iným nie. Päťka určila trend kvetinových aldehydoviek a štandrard ženskej elegancie. V tomto duchu bola komponovaná aj Sortilége. Ženská, rafinovaná, sebavedomá, ale stále svojim spôsobom jemná. Začína mäkkou zmesou bielych kvetov  a ylangu. V srdci jazmín, mimóza, narcis, ruža... Zbytočne však budeme pátrať po jednotlivých zložkách. Je to krásny celok abstraktných kvetov s iskrivosťou aldehydov. A čo sú vlastne tie aldehydy? Sú to organické zlúčeniny bežne sa vyskytujúce v prírode ako súčasť rastlín, kvetov a napríklad aj citrusov. Je ich viacero druhov a každý vonia trošku ináč. Majú spoločné to, že vytvárajú vo vôňach ostrejší vzdušný mydlový tón. Taktiež akoby rozmazávali kontúry ostatných zložiek. Ako keď nanesiete vodové farby na mokrý papier a jednotlivé farby sa začnú rozpíjať a prelínať.

Paul Vacher držal v opratách svoju značku Le Galion od roku 1935, kedy ju kúpil od princa Murata až do svojej smrti v roku 1975. V 1980 pozostalí značku predali jednej americkej skupine a to bol začiatok jej konca až nakoniec úplne zmizla z dohľadu. Až prišiel rok 2014. Nicolas Chabot, ktorý predtým dlhé roky pracoval pre Dior, narazil na jednej dovolenke na starú fľašu vône Sortilége. Ovoňal ju a nesmierne sa mu páčila. Vôbec ju nepoznal a tak hned volal svojej mame a tá ju okamžite spoznala. Začalo sa pátranie v archívoch a stretnutie s Jeanom Kerléom, zakladateľom múzea vôní Osmothèque vo Versailles. Ten Chabotovi poradil, aby vyhľadal dcéru Paula Vachera, ktorá mala byť údajne ešte stále nažive. Ako sa volala za slobodna vedel každý, ale ako sa volá teraz a kde ju nájsť, to bol oriešok. A tak Nicolas Chabot premýšľal na koho sa obrátiť, kto je nastarším veteránom v parfémovom biznise. Nakoniec zavolal prezidentovi Molinardu, ten pozvrdil, že ju pozná a dal mu dal jej meno. Volala sa Dominique de Urresti. Vyhľadal ju a zistil, že nielen, že je nažive, ale aj plne pri zmysloch a že dokonca ešte žije aj jej matka, manželka Paula Vachera, ktorá mala vtedy 100 rokov. Dcéra Dominique držala všetky originálne receptúry parfémov svojho otca doma v počítači. Vskutku pozoruhodný a pútavý príbeh znovuzrodenia plný zaujímavostí, ktorý by si zaslúžil omnoho viac priestoru, ale o tom niekedy nabudúce. Pointou je, Značka Le Galion opäť ožila a dostala nový vietor do plachiet a s ňou sa vrátila aj ikona Sortilége.

Nicolas Chabot - obnoviteľ a súčasný majiteľ značky Le Galion.

Klenot značky, ktorý sa preslávil doma aj vo svete.  Reklamná kampaň z roku 1965 uvádza: „Sortilége, vôňa, ktorá robí ženy vernými. Vernými svojej vôni.“ Dobyla aj srdce Marilyn Monroe. Chanel síce postavil svoju reklamu na Marilyn Monroe, ale zachovali sa fotky, ktoré usvedčujú herečku zo slabosti pre Sortilége. A nielen ju. Betta Davis, Judy Garland, Lauren Bacall, Grace Kelly, Eva Gardener... Sortilége sa stala v 50tych rokoch obľúbenou vôňou amerických celebrít. „Nenašli sa síce žiadne oficiálne reklamy, ale domnievame sa, že ich Chanel musel všetky kúpiť a zničiť ich“ ironicky vtipkuje súčasný majiteľ La Galion – Nicolas Chabot. Parfém sa dokonca objavil aj v megakultovom filme „All about Eve“.

Marilyn Monroe preferuje Sortilége.

Eva Gardener a Sortilége.

Éra klubu s bocianom v logu sa po neslávnych peripetiách skončila a budovu kde sídlil zdemolovali. Dnes je na jeho mieste park. Stork Club je dávno preč, jeho vôňa pretrvala. Sortilége znamená v preklade čarodejka. A naozaj, vôňa nestratila svoje čaro ani 80 rokov po svojom vzniku. Ikona, ktorá sa prebudila z dlhého spánku, vzala si na seba nové šaty a aj keď sa nadýchla vkusu súčasnosti, vrátila sa v zložení vernom svojmu pôvodu aby opäť zažiarila. Perfektná alchýmia medzi parfémom a pokožkou.