Kardinálov hriech.

MDCI – Péché Cardinal (Kardinálov hriech). Ale ak na slovíčku „péché“ odstránite dĺžne a na „e“ dáte otočený vokáň, vznikne slovo „pêche“ – broskyňa. Kardinálova broskyňa.  

Máme pocit, že tresty a odmeny, ktoré udeľujeme sú spravodlivé. Hovoríme si, že nikoho vlastne neodsudzujeme bezdôvodne. A zahalíme to závojom vznešenosti. Odvoláme sa na vyššiu pravdu a  nazveme to morálkou. Odsúdime ostatných za to, že ich prichytili pritom na čo my „iba“ myslíme alebo skrývame. Ukrývame naše nízke pohnútky, pritom hlasne a pobožne odsudzujeme druhých. Sami sebe silne nadržiavame.

Péché Cardinal alebo Pêche Cardinal? Kardinálov hriech alebo kardinálova broskynka? Rozdielne slová, ktoré sú vo výsledku jedným a tým istým. Príbeh šťavnatej broskyne a hriešnej tuberózy zatvorený vo flakóne.

V minulosti sa šľachta nechodila spovedať ku kňazom, ale priamo ku kardinálovi. Chodila sa k nemu spovedať aj jedna krásna šľachtičná, ktorá jedného dňa kardinálovi tak zmyselne popísala svoje hriechy, že kardinál nevydržal a zhrešil...

Šľachtičná bola už na prvý pohľad krásna a na poznanie vábivá. Plná života, voňavá s každým pohybom vlasov, obklopovalo ju akési živočíšne fluidum. Žena, ktorá si je vedomá svojich ženských zbraní a nebojí sa ich použiť. Nemusela by byť ani krásavica. Proste to má. Je to v nej. Osobné kúzlo, ktorému len ťažko odolať. Sila ženskosti, ktorá robí mužov slabými. Pokľakne a šepotom sa vyznáva zo svojich hriechov. Šuchot brokátu, šepkajúce pery plné hriešnych slov, nežná silueta tváre a dekoltu črtajúca sa cez mriežku spovednice. Slová majú moc. Dostáva svoje rozhrešenie. Ticho vstáva a útly driek zošnurovaný šnurovačkou sa ladným krokom presúva splatiť svoje hriechy modlitbami. Odsúdená no Božiu milosť.

MDCI - Peche Cardinal

Kardinál cez škáru ťažkého zamatového závesu sprevádza jej ladný krok až k jej kajajúcemu pokľaknutiu v zajatí vlastnej fantázie. Šnúry na šnurovačke sa v jeho myšlienkach rozväzujú, brokát sa pomaly zosúva z jej pliec, padá na zem, ukazuje spodnicu. Kam ho až zavedie jeho fantázia, vie len on.

Posúdil hriechy a udelil trest. Zostáva v spovednici sám so svojou fantáziou, so svojou vierou, svedomím, ktoré môže byť pokojne aj jeho trestom. Ocitá sa vo vlastnej pasci.

A zrazu je súdený ten, ktorý súdil. Hriešny ten, ktorý dával rozhrešenia.

Kardinál spytuje sám seba,

či je viac svätcom alebo zloduchom,

predstavy sú cestou do neba,

telo nakoniec víťazí nad rúchom.

Kostolné zvony zvonia vo zvoniciach striech,

kým veriaci spínajú ruky k Bohu

kardinál ochutnáva hriech.

Nezabudnite, že aj najprísnejší sudca má svoje slabosti a zlyhania, tak nech prvý hodí kameňom ten, kto nezhrešil.  Péché Cardinal.