Niekedy tam, hlboko dole, v našich
podzemiach spia naše myšlienky, túžby a sny. Nevýrazné, hluché, bezruké,
beznohé. Stlačené do drobných semienok. Maličké šťastíčka s potenciálom
revolúcie. Ako motýlie krídla, ktorých trepot raz môže spôsobiť hurikán.
Neviem ako alebo prečo. Nepoznám všetky tajomstvá. Objavili sa tam, v mojej hlave. Zrazu som ich mal plnú hrsť. Bolo na mne, aký pre nich vymyslím osud, aký im nápíšem príbeh. Mohol som ich zahodiť, roztrúsiť len tak naokolo a veriť v náhodu alebo ich vziať pevne do rúk a zasadiť do zeme. Chvíľa pravdy. Vzal som ich, zasadil do zeme a veril na zázrak. Ani tie sa nedejú na počkanie. Zalieval som... a čakal. Aj vtedy, keď ma logika s kritikou vysmiali, že zalievam často, že zalievam zbytočne. A ja som hluchý zalieval a čakal... na bod zlomu. Na okamih, kým neuvidím tie malé zelené výhonky klíčiť cez zlepené zrnká zeme. Prehĺtal horkosť pochybností a cítil ako trápi čas. Ako nalieha život. A pred očami videl jediné. Malé zelené stonky vyklíčené z túžob, plánov a snov, z ktorých raz vyrastú kvety. Ohňostroj kvetov.
Neviem ako alebo prečo. Nepoznám všetky tajomstvá. Objavili sa tam, v mojej hlave. Zrazu som ich mal plnú hrsť. Bolo na mne, aký pre nich vymyslím osud, aký im nápíšem príbeh. Mohol som ich zahodiť, roztrúsiť len tak naokolo a veriť v náhodu alebo ich vziať pevne do rúk a zasadiť do zeme. Chvíľa pravdy. Vzal som ich, zasadil do zeme a veril na zázrak. Ani tie sa nedejú na počkanie. Zalieval som... a čakal. Aj vtedy, keď ma logika s kritikou vysmiali, že zalievam často, že zalievam zbytočne. A ja som hluchý zalieval a čakal... na bod zlomu. Na okamih, kým neuvidím tie malé zelené výhonky klíčiť cez zlepené zrnká zeme. Prehĺtal horkosť pochybností a cítil ako trápi čas. Ako nalieha život. A pred očami videl jediné. Malé zelené stonky vyklíčené z túžob, plánov a snov, z ktorých raz vyrastú kvety. Ohňostroj kvetov.
![]() |
Myšlienka, z ktorej sa rodí túžba, rodí sa sen... |
Malá myšlienka. Niekedy mení život...
v okamihoch. Obdarúva aj berie. Neviem uhádnuť, čo z toho semienka
vyrastie. Je iné kochať sa kvetinami v kvetinárstve, iné pestovať vlastné.
Kde stojí hranica? Tam, kde ju postavíme. Nič nie je možné a všetko je
možné. Odhadnúť koľko zvládneme sa nedá. Ale keď prídeme k hranici, až vtedy
zistíme, či cez ňu vieme prejsť alebo sa ďalej už skutočne nedá. Môžeme sa
popáliť a môžeme aj zhorieť. Lepšie byť popálený ak skúsime ako
spálený ak neskúsime.
To je niečo! Odpáliť svoj vlastný ohňostroj
a pozerať sa s otvorenými očami na rozžiarenú oblohu. Na záblesk
jednej myšlienky, z ktorej sa rodila túžba, z ktorej sa rodil sen.
Z iskričiek po plameň. A ak by to skončilo a opäť nastala tma, ostane
mi vôňa kvetov a dym ako dôkaz o plameni, ako dôkaz, že som „horel“.
Taliansky parfumér Antonio
Alessandria stvoril parfém. Iný a okázalý, rovnako ako jeho tri
predošlé. Fleurs et Flammes. Kvety a plamene. Naplno a
živočíšne. Bez nudnej sterility. Neobrúsený. Prirodzený. Ostré citrusy, ľalie,
karafiáty, vôňa omamného indolu, zeleň čerstvých stoniek a dym. Ohňostroj
kvetov.
No comments:
Post a Comment