O žabke, ktorá sa chcela páčiť.

zdroj: www.willcotton.com

Milé deti. Rozpoviem Vám rozprávku. Bol raz jeden svet. V tom svete mnoho mlák. A ako to už s mlákami býva, žilo v nich mnoho žubrienok. Tie papali a papali, hrali sa a spinkali, aby sa z nich jedného krásneho dňa stali mladé žabky. Také s občianskym preukazom. Tej našej už narástli veľké krásne oči, s ktorými dovidí až za hranice dohľadu milujúcich rodičov. Pobozkaná prírodou na všetkých potrebných miestach, s voličským preukazom v ruke, pritesno sa cíti v rodnej hrude. Aj keď ešte nedorástla do mamičkiných lodičiek, túži už ochutnávať svet. Nechce len cez sklo lízať med. Kváka čo jej hrdlo ráči: tu som, tu som, nech sa páči! Srdiečko jej piští po pozornosti publika, veď na obdiv sa tak ľahko privyká. A tak mladá, krásna, nezadaná, vyberá sa páčiť všetkým vyvoňaná.

Keď sneží platina.

Nedokážem byť verný jednej. Stále ma nejaká iná dokáže poblázniť. Nadchnúť sa, vzplanúť, zhorieť na popol, aby som sa opäť dokázal zrodiť ako bájny Fénix a zapáliť pre druhú. Zasa to raz jedna na mňa zahrala. A ja som zasa naivne podľahol. Najprv zidealizovaná v mojich predstavách. Poznal som ako vyzerá, ako sa prezentuje. No je taká naozaj ? Nie je to len jej snaha zapáčiť sa za každú cenu, kým v skutočnosti skrýva povahu fúrie? Náhoda či osud, došlo na spoločné chvíle. Obdivoval som jej symetriu, tvary, tajomnosť. Zdvihol som ju v rukách. Bola ťažšia ako som si myslel. Zblízka som nasal jej vôňu. Jej pikantné poznámky ma nenechali chladným. Celý som zdrevenel. Pochopil som, že je nádherná navonok i vo vnútri. No nezamiluj sa. 

Niekde medzi snom a umením.

Sny. Zdanlivo náhodné útržky spomienok. Rozumieť ich jazyku je umenie. Pamätať si ich, znamená mať v rukách kľúčovú ingredienciu k odomknutiu našich 13-tych komnát. Povrchné aj hlboké, sladké, trpké, celovečeráky aj skeče, vo farbe, či len v čiernobielej. SD aj HD. Sny nepoznajú čas ani mantinely logiky a tak môžeme lietať, stretávať sa s mŕtvymi, vídať nevídané, či len tak byť otrokmi ich absurdity. Slovami Freuda sú kráľovskou cestou do nášho podvedomia. Vizualizácia snov skrz umenie je potom tou najvyššou formou exhibicionizmu ľudskej psyché. Od Gilgameša až po surrealistov oslobodzujúcich sen spod diktátu rozumu.

Rodina MAISONových.

Koľko krát sa Vám všedný deň nabitý povinnosťami dovolí zasnívať ? Koľko krát by ste najradšej vleteli do často nepublikovateľných a sem-tam mládeži neprístupných zákutí fantázie? Ak by sme mali tú moc, nazrieť cez sklenené pohľady bezmenných a anonymných tvárí, ktoré míňame v obchodoch, uliciach či na ošúchaných sedačkách mhd-čiek, videli by sme neobyčajne farebný svet plný princov a princezien, zvodcov, krutých tyranov či žien ľahkých mravov, baletiek, superhrdinov aj vynálezcov perpeta mobile. Keď padá opona skutočnosti a pohľad zastrie hmla, je len na nás ako zhmotníme naše najskrytejšie túžby do predstáv tvoriacich most medzi bdením a snom. Všetko je dovolené. Svet fantázie. Čím viac nás svet zožiera svojou surovosťou a autentickosťou, tým viac sa bránime úletmi na miesta, kde sa svet točí okolo nás, podľa nás a len pre nás...

Veľa kriku pre niche.

zdroj: www.idium.org

Návštevnosť hypermarketov vykazuje historické maximá. Staršia generácia nostalgicky spomína na malé osobné špecializované obchodíky, kde sa na nich usmievala známa tvár a hundre, že už ani tá naša národná pýcha bryndza nie je tou, čo bývala. Veľkoprodukcia dala na frak  malým a stlačila cenu na likvidačnú úroveň pre lokálpatriotov výroby. Niekde sa stal asi „zázrak“ a pre miestnych už bolo výhodnejšie kúpiť si umelohmotné zcestované jahody v hypermarkete ako vypestovať alebo kúpiť domáce so zodpovedajúcou chuťou, farbou a vôňou. Každá minca má dve strany a každá príčina následok. A tak ako sa rozlievali vody masovosti a konzumu a zatápali každé poschodie bežnej existencie, vytvoril sa prúd proti prúdu, ktorý naberá na sile. Ľudia prišli, videli, prežili a pochopili. Dnes sa už na skutočne dobrý med alebo klobásky do kapustnice nechodí do...(doplň reťazec podľa potreby), ale k miestnym osvedčeným dodávateľom. Kvalita sa musí hľadať, za kvalitou sa musí chodiť. Tým nechcem znevážiť nezastupiteľnú úlohu reťazcov v prinášaní tovarov, ktoré nie sú pre špecializovaných predajcov rentabilné a často krát pri malom odbere ani dostupné. Chcem len poukázať na systémové paralely so segmentom menom parfémový priemysel.