Veľa kriku pre niche.

zdroj: www.idium.org

Návštevnosť hypermarketov vykazuje historické maximá. Staršia generácia nostalgicky spomína na malé osobné špecializované obchodíky, kde sa na nich usmievala známa tvár a hundre, že už ani tá naša národná pýcha bryndza nie je tou, čo bývala. Veľkoprodukcia dala na frak  malým a stlačila cenu na likvidačnú úroveň pre lokálpatriotov výroby. Niekde sa stal asi „zázrak“ a pre miestnych už bolo výhodnejšie kúpiť si umelohmotné zcestované jahody v hypermarkete ako vypestovať alebo kúpiť domáce so zodpovedajúcou chuťou, farbou a vôňou. Každá minca má dve strany a každá príčina následok. A tak ako sa rozlievali vody masovosti a konzumu a zatápali každé poschodie bežnej existencie, vytvoril sa prúd proti prúdu, ktorý naberá na sile. Ľudia prišli, videli, prežili a pochopili. Dnes sa už na skutočne dobrý med alebo klobásky do kapustnice nechodí do...(doplň reťazec podľa potreby), ale k miestnym osvedčeným dodávateľom. Kvalita sa musí hľadať, za kvalitou sa musí chodiť. Tým nechcem znevážiť nezastupiteľnú úlohu reťazcov v prinášaní tovarov, ktoré nie sú pre špecializovaných predajcov rentabilné a často krát pri malom odbere ani dostupné. Chcem len poukázať na systémové paralely so segmentom menom parfémový priemysel.

Ten má prakorene v starovekých kultúrach, kde vône balzamov a živíc sprevádzali každé náboženské dianie od zrodenia po smrť. Prejsť celou históriou stavebných kameňov dnešného parfémového priemyslu západnej kultúry by bez ostychov vyrobilo témy na samostatný blog. Zhrniem teda najnutnejšie. Znalosť výroby parfémov k nám prišla v 14. storočí pod taktovkou arabských vplyvov.

zdroj: www.raucousroyals.com

Boli to práve Maďari, ktorý ako prvý svetu predstavili modernú vôňu na báze éterických olejov rozpustených v alkohole. Vôňa známa po celej Európe ako „maďarská voda“ uzrela podľa neoveriteľných legiend svetlo sveta roku pána 1370 na príkaz maďarskej kráľovnej Alžbety. Najpôvodnejší recept mal podľa niektorých zdrojov obsahovať roztok čerstvého rozmarínu  (možno tymiánu) a brandy, ktorý sa ešte následne destiloval. Táto voda mala osviežovať, dala sa piť, kloktať a bohvie čo ešte. Novšie recepty už spomínajú aj prítomnosť levandule, mäty, šalvie, majoránu, pomarančového kvetu a citróna.  Avšak receptov je neprehľadne mnoho a adeptiek na kráľovnú Maďarska tiež zopár. Pravda je tak už navždy ukrytá niekde v minulosti. V renesančnom období sa vôňam dostáva čestné miesto na kráľovských dvoroch, aby viac-menej úspešne prekrývali telesné pachy európskej smotánky a kráľovských dvorov. Prvým parfumérskym dielňach vo francúzkom Grasse dával vzniknúť módny trend navoňaných kožených rukavičiek. Aj keď rukavičky hrajú prím, navoňané sú aj tašky, doplnky, vejáre, dokonca nábytok.

Johann Maria Farina 

Píše sa rok 1709 a talian Johann Maria Farina predstavuje svetu prvú „eau de cologne“, teda kolínsku vodu pomenovanú na počesť jeho nového bydliska a pôsobiska, ktorým je Kolín. Rok predtým píše svojmu bratovi, kde opisuje svoj budúci triumf takto: „Vytvoril som parfém, ktorý pripomína jarné ráno po jemnej sprche, kde sa vôňa divokých narcisov kombinuje s vôňou sladkých pomarančových kvetov. Tento parfém ma osviežuje a stimuluje ako moje zmysly, tak predstavivosť.“ Cena jednej fľaše v tých dobách predstavuje polovicu ročného platu štátneho úradníka a tak jedinými používateľmi ostávajú rodiny privilegovaných. Na tento voňavý úspech sa napojilo množstvo obchodníkov, ktorý predávali svoje vlastné výtvory pod názvov kolínska voda. Vzduch začína byť cítiť osvietenstvom a Veľká francúzska revolúcia je na spadnutie. Vôňa pomenovaná „Parfum a la Guillotine“ dávala tušiť, že aj keď padali hlavy, bežní ľudia neodsúdili parfém ako jeden zo symbolov útlaku, ale naopak stal sa súčasťou luxusného tovaru, po ktorom zatúžili masy. Po revolúcii postupným rozmachom vedy a techniky alchýmia ustupuje chémii a rodí sa moderná parfuméria. Míľnik sa strieda s míľnikom, aby sa vôňa stala v 20. storočí bežným spotrebným artiklom. Parfémový priemysel narastá do obludných rozmerov. Len samotná „online fragrance database“ od Michaela Edwardsa číta nad 16 000 rôznych druhov parfémov. Kým v roku 1990 bola celosvetovo vydaná približne stovka nových parfémov, v roku 2014 všetky značky vyprodukovali číslo prekračujúce hranicu 1500. Zrejme ani v nasledujúcom roku nemienia zaostávať. Pre rok 2015 sa podľa Global Industry Analysts Inc. očakávajú celosvetové tržby v tomto odvetví vo výške 33 miliárd dolárov. Toto sú holé fakty, ktoré ponúkajú obrázok exponenciálneho nárastu konzumu.

A keďže ani Rím nebol postavený za deň, nepredpokladám že by tlaky firiem na čoraz turbulentnejšie vydávanie nových a nových vôní dovoľovali parfumérom tvoriť jeden voňavý skvost za druhým. V dobách nie až tak minulých značky zvučných mien vydávali len 2-3 vône za dekádu. Vône, ktoré neboli utkané zbrklo horúcou ihlou. Dnes je všetko ináč. V hre je aj otázka „bezpečnej zóny“, do ktorej sa musí parfumér zmestiť, aby sa horúci výtvor ziskov páčil od Jana z Hornej dolnej po Agátu z Malej veľkej. Tak sa vytvára polievka, ktorá je nemastná-neslaná, číra, s mäsom v podobe sójovej náhrady aby sa vegetariáni neurazili, so štipkou korenia, veď pikantné nie je pre každého. Najviac práce tu odvedú kreatívci, ktorí dajú polievke nádhernú konzervu, ktorú drží v ruke nádherný a dokonalý človek bez pórov na pokožke. Všetko sa zasadí do atmosféry luxusu a úspechu a... voilá... najlepšia polievka na svete je pripravená na konzum. Prejde polrok a naša najlepšia polievka na svete je v regáloch nahradená novou, ešte lepšou s vynovenou receptúrou. Človek sa zrazu zastaví a spomenie si na poctivú voňavú polievku, ktorú robila jeho mama. Bez krásnej konzervy, len tak, robená s láskou. Polievka menom niche...

zdroj: www.laboiteverte.fr

Čo je vlastne ten niche? Rozmeňme si to na drobné. Niche (níš) vo voľnom preklade znamená výklenok a má poukazovať na niečo, čo vytŕča. Vytŕča z davu, aby ostala vyplnená medzera pre tých, ktorý hľadajú osobitosť, dotyk výnimočnosti, úzko profilovaný liek na vzácnu chorobu svojich túžob. Niche parfémy sa stali (aspoň v rozvinutom západnom svete) prúdom proti prúdu. Majú vlastné pravidlá, prednosti aj slabosti. Nechcú sa zapáčiť za každú cenu, nechcú byť oblečené vo farbách, ktoré sú „in“ túto sezónu a materiály, z ktorých sú utkané musia byť prvotriedne. Hrajú sa na nedostupné a nie sú pre každého. Nečumia na Vás z výkladných skríň, bilbordov a reklám a ak ich chcete stretnúť, musíte vyliezť z pohodlnej deky e-shopov a nákupných centier a sem-tam precestovať nejaký ten kilometer. Odmenou Vám je ich vôňa, ktorá je unikátna, má emóciu. Skrátka osobnosť. Môžu Vám dvíhať žalúdok alebo Vás vyniesť až na mesiac.

zdroj: www.theviewspaper.net

Ak máte veľa jahôd v košíku, zákonite sa niektoré masou ostatných postláčajú, deformujú a začínajú hniť. Ako rástol segment niche parfémov, rástol v ňom aj počet postláčaných jahôd. Preto už dnes nie je všetko niche, čo sa ako niche tvári. Poriadok v košíku nastavila aj medzinárodná „Fragrance Foundation“, ktorá každoročne udeľuje ekvivalent filmových oscarov pre parfémový svet pod názvom FIFI awards a tento rok sa tak udialo už po 22. krát. Aj niche kategória si od roku 2012 našla svoje miesto pod reflektormi slávy v kategórii fifi indie awards, ktorá má jasné pravidlá a dovoľuje sa zapojiť len značkám, ktoré sú na trhu aspoň 2 roky, nie sú vlastnené alebo distribuované veľkou korporáciou a počet predajných miest v USA je od 1 do 50. To druhé číslo sa môže zdať vysoké, no ak to rozpočítame na celkový počet obyvateľov USA, vyjde nám 1 butik na približne 6,3 milióna obyvateľov. To sa už dá stráviť. Všeobecný konsenzus sa zhodne na tom, že niche parfémy potvrdzujú svoje JA aj vyššou cenou. Argumenty, ktoré ju utvárajú samozrejme nestoja na vode. Prvotriedne prírodné suroviny niečo stoja. Laboratória a celý výrobný proces vrátane návrhu obalových materiálov niečo stoja. Ak vyrábate v malom, pre úzky okruh nadšencov, všetko Vás stojí viac. Tu nedostanete zvýhodnenú cenu za XXL alebo rodinné balenie. Ale čo sa stane, ak záujem o Vašu značku a vaše vône neustále rastie a vy ako výrobca podľahnete mámeniu megaúspechu. Začínate vyrábať viac a viac a tlačíte produkty na väčší a väčší počet predajných miest.

Predstavte si, že ste vinár, ktorý pestuje vinnú révu, strapce sú plné bobúľ, ale vy viete, že na prvotriedne kvalitné víno potrebujete len tie najlepšie možné bobule s vysokou cukornatosťou. Keďže pôda, slnečný svit aj samotná rastlina majú svoje limity, musíte strapcami masívne obvešané výhonky odbremeniť a ponechať len niektoré, aby sa zvýšila ich cukornatosť, prehĺbil chuťový profil, skrátka aby sa stali dokonalým základom prvotriedneho produktu. Iste. Takéhoto vína nespravíte veľa, ani ho neumiestnite do regálov supermarketov, ale ponecháte tento klenot poličkám špecializovaných vinoték, aby poputoval k ľuďom, ktorý ho vedia náležite oceniť a vychutnať. No ak sa rozhodnete rastlinám ponechať všetky strapce, výsledný výnos bude zaiste lepší a vína viac. Cenu sa rozhodnete ponechať. Vína máte veľa a potrebujete sa ho obrazne „zbaviť“ a tak padne rozhodnutie umiestniť ho do veľkých obchodných reťazcov. Vaši verní si to svoje obľúbené víno nájdu na regáloch, kde bude zdieľať svoj osud s tetrapack-ovými a plastovými kreáciami. A možno bude mať tú česť byť onálepkované červenou alebo žltou etiketou kričiacu – akciaááá !!! Áno, ešte chvíľu sa poveziete na vlne predošlého renomé, no bude otázkou času, kedy si vaši verní uvedomia, že to vaše víno už nie je tým, čím bývalo. Nie zlé, avšak nedosahujúc predošlých kvalít. Aj tá najlepšia vinica dokáže vydať len obmedzený počet toho najlepšieho s puncom výnimočnosti. Rovnako je to aj s niche parfumérskymi značkami. Niektoré narástli na úkor kvality surovín a exkluzivity.

Nechápte ma zle, ak pôsobím snobsky a robím veľa kriku pre niche. Nevidím totiž nič zlé na masových vôňach. Bezchybne plnia svoju bežnú a každodennú funkciu, len ma trošku hnevá, ak sa zahaľujú rúškom výnimočnosti, exkluzivity a luxusu. Aj medzi nimi sa bez debát nájdu skvosty hodné zapamätania. Len s tým hľadaním je to ako s ihlou v kope sena. Ak hľadám creme de la creme, výnimočnosť  a presah do farebného sveta umenia, fantázie, emócii, obrazov... hľadám vo vodách niche. Som presvedčený, že každý z nás ma z času na čas nárok a chuť na voňavé jahody, prvotriedne víno alebo „len“ dokonalú maminu polievku.