Niekedy jej máme priveľa, často
krát nám chýba. Energia. Osciluje v nás, berieme ju, narábame s ňou, rozdávame...
a niekedy jej neostane dosť. Všetci potrebujeme čas od času dobiť baterky,
dopriať si reštart. Ako predstava rána, keď popíjate voňavú rannú kávu, čítate
niečo príjemné, zahryznete sa do čerstvého pečiva, izba rozvoniava vypraným
prádlom a za oknom svieti slnko... Máme svoje rituály, svoje dobíjače
energie, ale kedy ste sa naposledi kúpali vo vani?
Nemám čas alebo nemám vaňu.
Najčastejšia odpoveď. V dobe rýchleho tempa a sprchovacích kútov sa vaňa
stáva akýmsi prežitkom, ktorý len zaberá miesto v kúpeľni. Ale už keď sa
človek do tej vane dostane, určite si povie: „no konečne!“
Tak teda idem do toho. Púšťam
vodu. Príliš teplá, príliš studená, príliš teplá, príliš studená... konečne tak
akurát. Čakám, kým sa vaňa naplní vodou. Pridám morskú soľ, oleje z citrusov. Para
stúpa a zahmlieva zrkadlá. Najprv idú do vane nohy. Potom zvyšok.
Extáza! Pre niektorých je kúpeľ vo vani skvelým miestom, kde príde na skvelé
myšlienky. Pre mňa nie. Skôr idem na
autopilota a viac ako na idey sa sústredím na telo a zmysly, ktoré si
užívajú blahodárnu vodu a príjemnú vôňu. Ponorím hlavu pod vodu tak, aby
som mal oči, nos a ústa nad hladinou, uši ostanú ponorené. Vždy ma fascinujeme
ako sa pod vodou šíri zvuk a tak si vyhmkávam, vyklopkávam nejaký rytmus na dno
vane, zadržím dych a počúvam tlkot srdca... Otočím kohútikom a dopustím
ešte trocha horúcej vody. Nebudem tu snáď mrznúť. Ležím a pozerám, či by sa
môj palec na nohe zmestil do širokého vodovodného kohútika. Zmestil. Voda strieka
na všetky strany.
Internet je plný obrázkov ľudí
vo vani plnej bubliniek s knihou, v ruke pohár vína, šampusu alebo
prosecca, všade horia sviečky. Žena užívajúca si relax vo vani má suché vlasy
a dokonalý make-up. A niekedy je v tej vani šťastný pár
užívajúci si svoje spoločné romantické chvíle. Skúšali ste sa niekedy so svojou
polovičkou spoločne kúpať v našich vaniach štandardnej veľkosti, ktoré
poznáme z panelákov? Je to skôr boj o prežitie a pretláčanie sa
nohami, ale v konečnom dôsledku je to sranda a úplne iný druh relaxu.
Dvaja, spolu, nahý vo vani... ring voľný. Na prstoch už mám drážky
o ktorých som si ako dieta myslel, že je to rozmočená koža. Omyl, to nás
len evolúcia vybavila skvelým nástrojom. Koža na prstoch zvráskavie pri dlhšom
pobyte vo vode preto, aby sme pod vodou vedeli lepšie uchopovať predmety, aby
sa nám nešmýkali z rúk. Prsty tak lepšie priľnú k mokrému
a šmykľavému povrchu.
 |
| Note de Yuzu |
V kúpeľni nad vaňou mám
okno. Pozerám von, na strechách je sneh a ja tu v teple. Ako mi je
dobre. Teším sa na jar a nejaké normálne slnko. Nielen to zubaté, čo sa
sem-tam zaškerí v tieto dni. Snáď zima nebude nekonečná. Japonci majú
perfektný spôsob ako sa pripraviť na chladné dni. Počas zimného slnovratu si pripravujú
tradičný horúci kúpeľ plný citrusových plodov yuzu. Yuzu je niečo ako kríženec grepu
a tangerínky a má charakteristickú sviežu, šťavnatú, trošku pikantnú vôňu.
Celé plody sa ponoria do horúcej vody. Z plávajúcich citrusov sa teplom
uvoľní ich slnečná čerstvá aróma. Ako by ich kôra odrazu uvoľnila všetky lúče
slnka, ktorá na ňu dopadali počas dozrievania. Životabudič, dobíjač energie
a zlepšovač nálady. Tento yuzu kúpeľ je v Japonsku natoľko populárny,
až inšpiroval k tvorbe parfému, ktoré celú atmosféru tohto osviežujúceho
relaxačného kúpeľa ukrýva vo flakóne. Vôňa ma názov NOTE de YUZU a vskutku
vyvoláva úsmev na tvári.
Vždy keď vyjdem z vane
poviem si: „mal by som to robiť častejšie.“ Nie vždy ostane čas na kúpeľ, ale
nastriekať si na seba kúpeľ v spreji, jeho atmosféru, môžem kedykoľvek. Aj
vôňou vie človek povzniesť ducha a dobiť si baterky.
 |
| James Heeley - Note de Yuzu. |
No comments:
Post a Comment