Takmer na rohu ulice stojí dom. Cez
dve veľké červené okná uvidíte steny plné obrazov. Stačí otočiť kľučkou a vojsť.
Za stolom sedí pán. Privíta vás. Je galerista a galéria jeho chrám. Zo
stien sa prihovárajú obrazy. Vyskladal
ich tak, aby jeden druhý navzájom nerušili. Aby boli všetky popretkávané niťou,
na ktorú sú jednotlivé maľby ponavliekané ako korálky tvoriace náhrdelník dojmov
a pocitov. Znásobená estetika rezonancie duší autorov.
February 22, 2018
February 13, 2018
Poznal som jednu tuberózu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť...
Poznal som jednu ženu. Takú, s ktorou
máte chuť sa v noci spotiť. Poézia na dvoch nohách. Určite nie ten typ
ženskej, čo bude robiť chlapovi slúžku a otrokyňu. Iba keby sama chcela. Za
omietkou prísnej krásy skrývala čosi hebké. Drsná aj sladká, roztodivne
roztomilá, ktorej by ste prepáčili kadečo, keď si ležérne prehodila nohu cez
nohu, oprela sa do kresla s pohárom vína v ruke uprela pohľad do
nekonečna.
Subscribe to:
Posts (Atom)