Na špičkách.

Ráno ju budí bolesť. Dookola deň ako deň. Bez nej by to už ani nebolo ono. Presviedča telo, že musí vstať a ísť, že nie ono, ale hlava ma posledné slovo. Nie je to práca, je to láska. Láska, ktorá začína skoro aby jej v najlepších rokoch dala kopačky, keď už nebude spokojná s jej telom. Snaha o dokonalosť aj za cenu sebazničenia.

Po polnoci.

zdroj: www. weheartit.com

V záhradách kvitnú ruže všetkých farieb. Ich vôňa sa šplhá po členitých teatrálnych stenách až do pootvorených vysokých okien. Za jedným z nich sedí dáma v barokovom kresle a pohráva sa s pudrenkou naplnenou ružovým púdrom. S pozdvihnutými kútikmi úst hľadí na obrovský obraz so svojou podobizňou a prebúdza sladké spomienky na časy, keď prvýkrát prekročila múry zámku vo Versailles aby sa stala dvornou dámou. Na pestrý život v ligotavých šatách, vo svete okázalých plesov a večierkov, dekadentných zábav a všetkého na čo si ako mladučká, oslnivá dáma v rozpuku, ktorá sľubovala rozkvitnúť do nádherného kvetu mohla pomyslieť. Život na ktorý ju pripravovali od útleho detstva, no napriek tomu jej svojou nevyspytateľnosťou neraz zobral dych.

Pod kožou.

zdroj: www.shoutot.com

Peklo pre telo, raj pre dušu. Panoráma slobody, ktorú strážia synovia púšte utopení v oceáne piesku. Bojovníci kmeňa Garamantes vytrvalo vedú svoje ťavie karavány naprieč rozpálenou Saharou. So zahalenými tvárami z ktorých vykúkajú tajomné oči ošľahané vetrom, s kopijami v rukách, ochotní bez zaváhania položiť život aj ho vziať. Za svoj svet, za svoju vec, bez zbytočných pocitov a ľútosti. Šľachovité telá poznačené rituálnym tetovaním, jazvami, surovosťou a každodennou drsnosťou. Zastavujú a pripravujú provizórne táborisko na noc. Neznesiteľné teplo sa okamihom západu slnka mení na mrazivý chlad. Nezmerná záplava hviezd, ktoré zo žiarivosti ruší len oheň táboriska vyvoláva úvahy nad nekonečnom. Mladý bojovník zviera v rukách misku s teplým čajom a v božskom tichu púšte hľadí na praskajúci oheň.

Dualita bytia.

zdroj: www.viegostei.net

Ráno. Po dlhej dobe pekné a slnečné. Ešte rozospatá, len v župane a papučiach siaha po šálke voňavej kávy. Vlasy roztopašne rozhádzané na všetky svetové. Usadá do svojho kresla a pripaľuje prvú rannú cigaretu. Odpije z kávy a vyfúkne pred seba obláčik dymu. Deň sa môže začať. Luxusným perom niečo škrtá a dopisuje do svojich poznámok rozložených na stole. Opäť ju čaká jeden z tých dní, keď bude musieť čeliť sebe samej aj celému svetu, presvedčiť, zasiahnuť, očariť, rozdávať úsmevy a ísť viac ako na sto percent. Na začiatku mala len bledomodrý sen. Dnes slávnostne a s patričnou pompou otvára svoj prvý exkluzívny butik spojený s módnou prehliadkou. Pripravuje sa na nablýskaný spoločenský lesk a všetko, čo k nemu patrí. Reflektory, fotografi, média, drobnohľad, kolotoč rozhovorov... Očami číta pripravený príhovor znova dokola. Pôjde o veľa a život ju naučil, že diabol je ukrytý v detailoch. 

Jediná. Jedinečná.

zdroj: www.pinterest.com

Spoločný víkend vo Venice. Bude to prvý krát. Vzrušenie a očakávanie so štipkou obáv. Zaľúbený až po uši sa vydávajú na testy z lásky. Poznajú sa pomerne krátko s pocitom, akoby sa poznali roky. Ocitnúť sa na neznámom mieste, v cudzom meste, v spoločnej izbe, v spoločnej posteli. Vymanení z každodenných stereotypov v lagúne romantiky. 24 hodín denne spolu. Kam to padne? Bude to veľkolepým začiatkom zladenia duší alebo prvým a zároveň posledným zdieľaním? Už sa nevedia dočkať. Vlak sa dáva do pohybu a s ním aj príbeh lásky v paláci.

Citový vabank.

zdroj: www.palisadesdc.org

Spravil by pre ňu prvé, posledné. Presvedčiť, že je najlepší. Čas vojny. Malý generál sa vyberá na svoje ťaženie za dobytím najväčšieho divu sveta. Ženy. Vytyčujú a zdolávajú sa hranice, vyživujú sa vzájomné spojenia. Hrá sa o čas. Mení sa svet, ale pamätaj, voda je mokrá, nebo je modré a ženu treba dobíjať. A tak sa snaží zaplniť celý jej priestor pavučinou malých pozorností, ktoré spravia deň. Pripomenie sa všetkým na čo ona dokáže pozrieť, začuť, pomyslieť. Spraví z nej princeznú aj o polnoci, aj o štvrtej, aj pol jedenástej... a nechá všetko ostatné ležať, len neprenechať priestor na vyšumenie bubliniek tej čarokrásnej pytačky s nejasným koncom.

Na ex.

zdroj: www.vk.com

Život na teba volá. Poď ma žiť. Poď sa hrať. Do dažďa. Nemusíš postaviť dom ani zasadiť strom. Odhoď všetko zväzujúce, čo ťa ťahá nadol a poď ma žiť. Bláznivo, hekticky.. Spálim ťa v ohni, zabodnem do zeme, opláchnem vodou a vystrelím do vzduchu. Som piata esencia, ak ti nestačia štyri. Rýchle auto, plná nádrž, mesto, hustý teplý dážď kropí kapotu. Cesta je tvoja. Zaradíš rýchlosť, na tele cítiš vibrácie z reproduktorov. Noha na plyn. Adrenalín. Z bodiek pomĺčky. To, čo bolo rozmazané je zrazu jasné, rýchle a šialené. 

Feu Follet. Bludička.

Vybral sa cez kopec. Cez les, ktorý tak dobre poznal. Unesený chvíľkou nepozornosti zišiel zo zabehnutých chodníčkov a ocitol sa v starom čarovnom sade ukrytom na konci lesa. Tam, kde stromy ustupujú močiarom, kvitnú rozprávajúce kvety a potôčik tečie hore dolinou. Vedie k nemu mnoho ciest, von iba jediná. Je polnoc a koruny stromov sú už pomaly vrastené do tmy.  Mesiac a hviezdy akoby dnes ani nevyšli. Sedí v tom tichu a pozerá sa na mihotavý plameň ohňa odrážajúci sa nad hladinou pokojného jazierka. Ohnisko vonia čerstvým popolom nad ktorým rozťahuje svoje krídla vánok a začína maľovať siluetu bludičky. Tak nádherné vábivé svetlo. Nedokáže odolať. Odhodlaný následovať ju vykročí, ale jeho oči zbadajú ako sa na opačnom konci vynára z noci ďalšia bludička, rovnako krásna. Obe ukazujú cesty, ktorými sa vydať. Najradšej by sa rozbehol na oba smery, ale poznáte to. Bludičky sú zradné. Nikdy neviete ako to skončí, ktorá vám ukáže cestu vedúcu k pokladu a ktorá bránu do pekiel. Mnoho duší stratených, zopár spasených. Musí sa rozhodnúť, ktorej uveriť. Lenže, kto má kľúč?

Pre Červenú.

zdroj: www.melinhannah.blogg.se

Večer bol vrcholom spoločenskej sezóny. Nebolo ťažké nakŕmiť sa krásou. Nepriehľadnuteľné róby, honosné lustre, koberce, zrkadlá, závesy. Na stenách vzácne obrazy, na ženách drahé šperky. Nablýskaná rutina plesu až do momentu, kým ju zbadal ako tam stojí obklopená všetkou tou pompéznosťou a s aurou elegancie nakláňa výrazné lícne kosti k červenému s prívlastkom. Podišiel k baru, aby prehodil zopár slov so známymi a odbavil povinné spoločenské jazdy. Krúžiac pohárom s pár kvapkami koňaku, bez premýšľania, akosi automaticky odpovedal na otázky. Jeho oči a myšlienky odbiehali smerom k skupinke naľavo od neho. Sedela chrbtom k nemu a on pocítil nutkanie vidieť jej do tváre a prezrieť si ju viac z blízka. Kopol do seba posledné kvapky a vyštartoval požiadať o tanec. Usmiala sa, pozdvihla ruku a nechala sa odprevadiť na improvizované randezvous.

Dobre okorenený život.

Aké to je postaviť sa mimo radu? Žijeme si svoje životy ako vládzeme a vieme. Produkujeme haldy nápadov, ktoré sú ničím ak im nedarujeme život. Ale ruku na srdce, koľkí máme gule postaviť sa na okraj a skočiť? Vždycky sme príliš mladí, príliš starí, príliš neskúsení, príliš zaneprázdnení...proste príliš. No sú ľudia, čo majú limity a hranice úplne inde. Začína to mydlom. A ako múdrosť vraví, za všetkým hľadaj ženu. Na svojich rande s parfémami nachádzam fascinujúcu bytosť, ktorá nehrá hru „aha, ja to viem tiež“, ale razí vlastné pravidlá. Životaschopná žena, žena s názorom, Evka Škovranová. Drina, šťastie, talent, húževnatosť... lampa svieti dlho do noci. Rodí sa parfémová značka, dostáva číslo namiesto mena a symbol urodzeného pôvodu. Rodí sa 1907 okorenená mystikou heraldiky Fleur de lis. Stáva sa míľnikom, revolúciou a malým zázrakom. Rodí sa totiž na mieste, kde parfémové slnko príliš nesvieti. V Košiciach. No malé bábo poznajú už aj vyberané kruhy Mekky parfémov, Paríža.