Parfémové známosti.

Keď k nám prídete, dosť často sa pýtate na ľudí z parfumérskej brandže. A my otvárame počítač a začíname vám ukazovať fotky, rozprávať príbehy. Takto sa mnohí z vás dozvedeli ako bolo napr. vo vile La Tana, ako pôsobia ľudia z brandže naživo, či parfuméri fajčia... Preto sme sa rozhodli zvereniť pár fotografií s týmito ľuďmi, aby ste si vedeli lepšie vytvoriť predstavu o našich stretnutiach s nimi.  

Renegades – Traja páni, ktorí tvorili parfémovú históriu a vytvorili nové parfémové smery, majstri parfuméri Geza Schoen, Mark Buxton, Bertrand Duchaufour a moja šťastná maličkosť.

Vašimi očami: keď úradujú hormóny.

Lucia Hendrichovská a malá Lujza.

Pri výbere vône rozhoduje mnoho faktorov. Jedným z nich môže byť aj hormonálny stav. O tom ako sa menil vkus tehotnej ženy vám porozpráva Lucia, ktorá navštevuje našu parfumériu už pomerne dlho a s ktorou sme prešli celé obdobie jej tehotenstva.

Lucia, ako si vnímala vône resp. vyberala parfém, čo ti voňalo a nevoňalo pred tehotenstvom, počas tehotenstva a po pôrode?

Vašimi očami...

Je tažké písať o vôňach, keď ich čitateľ necíti. Je ťažké opisovať konkrétne jedlo tomu, kto ho nikdy nemal na jazyku. Ako opisovať farby slepému... Opis môže vyvolať predstavu, akúsi halucináciu o tom, čo nás čaká. Opisujeme jeden zmysel pomocou ďalších štyroch. Predstavte si parfém položený na stoličke. Vynorí sa vám určitá predstava. Vy vidíte tú svoju, ja tú svoju. Je to o významoch, ktoré prisudzujeme slovám.

Noc, cez ktorú sa nespí.

Slnko zapadne, ostane len teplý vzduch a rozpálený kameň domov a ulíc. Chodníky menia svoje angažmá, už nevedú do práce, už po nich kráča tma. Klopkajú po nich nočné krásky, romantici, opilci, zvodcovia, budúce aj bývalé lásky... Keď sa zažnú pouličné lampy a šero vnorí sa do kútov, ratanové kreslá vítajú svojich hostí a ovocie noci vyberá sa z pod pultov. Opálené nohy a odhalené ramená, tetovania na kotníkoch, mužské dlane na ženských kolenách. Rúže otisnuté na lemoch pohárov, deň sa skončil, lekárky sú bez pláštov, sudcovia bez talárov. Páry držiace sa za ruku, v parku mladík bozkáva mladú žabku v rozpuku. Šaty, ktoré dýchajú v letnom vánku, spomienky do zbierky, pôžitky noci a nedostatok spánku. Ožívajú príbehy nočných ulíc, s nimi ľudia, ktorých láka zábava a diktuje im chtíč. Plnia sa terasy, poháre, popolníky a sny... v kolotoči nočných svetiel, závanov parfémov a zhasnutej oblohy. Po súmraku počuť iný tlkot, iné tóny a hlasy, ulica sa mení, z opustených chodníkov sú zrazu nočné trasy. Začína sa noc, náš opačný vesmír, tá noc, cez ktorú sa nespí.

Sila, balans a kontrola.

Strom. Vždy jednou stranou vrastený do zeme a tou druhou pomyselne do oblohy. Aký koreň, taká koruna. Ako rastie, rozpína do všetkých smerov a ohýba sa s každým poryvom vetra. Prispôsobí sa ak veľmi treba, ale nedá sa úplne. Má svoju hlavu, svoj smer, bude bojovať o to, aby sa dostal čo najvyššie. Je trpezlivý a vyrtvalý. Aj keď bude mať po búrkach niektoré vetvy zlomené, niektoré mu naopak zosilnejú a niektoré zmenia smer. Narástú mu silnejšie korene, aby sa udržal vo vetre. Vo svojich letokruhoch na nič nezabudne. Či bolo dobre, či bolo zle, aký bol rok a či bola tuhá zima... bude rásť ďalej, raz rýchlejšie, raz pomalšie, no nezastaví sa. Show must go on. Ako gladiátor prírody, ktorý napriek všetkej nerovnováhe a nepriazni bude bojovať o svoju šancu rásť.

Trúfalá...

Neviem čo všetko dostávajú milenky do daru dnes, ale kedysi vedeli výmenou za svoju spoločnosť a nehu prísť k slušnému majetku a postaveniu. Mať milenku patrilo v minulosti k takmer až spoločenskému bontónu majetných a vládnucich vrstiev. Vedelo sa o tom, tolerovalo sa to a keďže sa milenky pohybovali v okolí najmocnejších mužov, mali vplyv a neraz písali dejiny. Pripomína mi to jeden vtip ako sa zveruje jedna dáma druhej: môj muž chodí raz týždenne do bordelu, ale inač je mi verný. Druhá príde domov a osočí sa na manžela: aj ty chodíš do bordelu? Áno, odpovie nesmelo muž. Chválabohu, už som sa zľakla, že my na to nemáme. Nerobme si ilúzie. Aj kráľovné mali svojich milencov. A nie málo. Stačí si prečítať knihu „V posteliach kráľovien“ a bude vám jasné, že nežné pohlavie vo svojich avantúrach v ničom nezaostávalo za svojimi mužskými náprotivkami.

Otrok, vďačné deti, ženské lono a vôňa, ktorú má každý rád.

Arte Profumi - Sucre Noir

U nás doma to bolo rozdelené. Mama bola vanilková, otec kakaový. Sestra zase zbožňovala svet sladkej gumy. Keď sme od babky dostali balíček gumených medvedíkov, rozdelili sme si ich „po bratsky“ jeden tebe, jeden mne a ten, čo ostal sa rozhrýzol na polovicu. Aj ich farba mala svoju hodnotu. Najmenej bolo vždy tých fialových a červených. Už vtedy nás svet učil, že dobrého veľa nebýva. Detstvo, to je teplo domova, sladké spomienky, maškrty, pocit bezpečia a pohody. Vanilka sa stala mementom týchto spokojných detských chvíľ.

Prach púdrov a perleť perál. Perlerette.

Ako dieťa si spomínam na filmy, v ktorých som veľa krát videl ako žena vstane od stola a povie: ospravedlňte ma, idem si prepúdrovať nos. Nikdy som nevedel, či je to metafora inej potreby alebo tým skutočne myslí, že si ide prepúdrovať nos. Tá veta sa stala tak bežnou, že ju bolo možné označiť ako hymnu ženského rituálu krášlenia. Hladká žiarivá pleť, pery sýtej farby... Prečo sa nám tak páčia? Jeden múdry muž raz povedal, že všetko čo na svete robíme je akýsi nános, intelektuálna nadstavba nad našimi pudmi. A našim pudom je rozmnožovať sa.

Príde peklo alebo vysoká voda. Leo Crabtree "BeauFort London" (rozhovor)

Leo Crabtree "BeauFort London".

1. Ako si sa dostal k vlastnej parfémovej značke? Prirodzený vývoj, náhoda alebo to bol vosk?

Leo: Značka samotná vyrástla zo zmesi mojich záujmov a mojej potreby byť kreatívny. Kľúčový bol moj záujem o históriu. Vyštudoval som históriu na univerzite. Stále ma zaujímal dizajn, umenie, psychológia, dokonca som trénoval svoje znalosti v anatómii, ale mojim skutočne silným záujmom sú temné kúsky histórie. Stále si myslím, že je tak trochu bizarné prísť sem a vidieť BeauFort kóju tu na výstave (PITTI 2016 Florencia), stretnúť všetkých tých ľudí, pýtam sa sám seba – Ako sa to vlastne stalo? Ale katalyzátorom bol jednoznačne vosk. Pred pár rokmi som začal vyvíjať vosk na fúzy, pretože som si dostal do hlavy, že chcem vyrobiť najlepší vosk na fúzy na svete.

Keď mi idú po krku.

Mám to rád. Z preplnenej ulice zapadnúť niekam, kde to bude ostré a kde mi pôjdu po krku a predsa to bude pohoda a príjemný relax. A ako často ju striháš? Tak raz za 3 týždne. Je potrebné objednať sa dopredu. Nerobia zázraky na počkanie. Vchádzam dnu a ponúknu ma kávou. Žiadne ženské kukadlá, vstup len pre chlpaté tváre. Na poličkách ostré predmety patriace do rúk profíkov. Pánske holičstvo. Svet mužov. Gentleman's World.