Zrnko piesku.

Teo Cabanel - Barkhane

Čo je to jedno zrnko piesku? A čo miliardy? Ktosi raz povedal, že púšť je miestom bez očakávaní. Pre niekoho je len prázdnom, ničím, miestom, kde sa dá zažiť akurát tak 50 odtieňov smädu. Pre niekoho sú púštne duny fascinujúcim nekonečnom, oceánom piesku, kde neexistuje záchytný bod, len dve roviny, piesok a obloha. Miestom, kde čas stratil svoju podstatu, kde je minulosť, prítomnosť a budúcnosť formovaná zrnkom piesku. Púšť, aj keď na pohľad mŕtva, má svoj život, svoju vôňu, svoj zvuk. Po stáročia prešlo púšťou mnoho ťavích karaván, prieskumníkov, cestovateľov, dobrodruhov... Všetci opisovali podivné zvuky vychádzajúce z dún.

Galerista, požehnaný medzi stenami...

Takmer na rohu ulice stojí dom. Cez dve veľké červené okná uvidíte steny plné obrazov. Stačí otočiť kľučkou a vojsť. Za stolom sedí pán. Privíta vás. Je galerista a galéria jeho chrám. Zo stien sa prihovárajú obrazy.  Vyskladal ich tak, aby jeden druhý navzájom nerušili. Aby boli všetky popretkávané niťou, na ktorú sú jednotlivé maľby ponavliekané ako korálky tvoriace náhrdelník dojmov a pocitov. Znásobená estetika rezonancie duší autorov.

Poznal som jednu tuberózu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť...

Poznal som jednu ženu. Takú, s ktorou máte chuť sa v noci spotiť. Poézia na dvoch nohách. Určite nie ten typ ženskej, čo bude robiť chlapovi slúžku a otrokyňu. Iba keby sama chcela. Za omietkou prísnej krásy skrývala čosi hebké. Drsná aj sladká, roztodivne roztomilá, ktorej by ste prepáčili kadečo, keď si ležérne prehodila nohu cez nohu, oprela sa do kresla s pohárom vína v ruke uprela pohľad do nekonečna.

Nájdete ma vo vani.

Niekedy jej máme priveľa, často krát nám chýba. Energia. Osciluje v nás, berieme ju, narábame s ňou, rozdávame... a niekedy jej neostane dosť. Všetci potrebujeme čas od času dobiť baterky, dopriať si reštart. Ako predstava rána, keď popíjate voňavú rannú kávu, čítate niečo príjemné, zahryznete sa do čerstvého pečiva, izba rozvoniava vypraným prádlom a za oknom svieti slnko... Máme svoje rituály, svoje dobíjače energie, ale kedy ste sa naposledi kúpali vo vani?

Rozvoňajte tanečný parket.

Autor maľby: Alexei De Lyamine.

Začalo sa plesať. Čas drahých rób, šperkov, dokonalých účesov a make-upov. Lodičky, kabelky, kožušiny. Každá si dá záležať aby vyzerala čo najlepšie, najčerstvejšie, aby bola krásna, elegantná a nezabudnuteľná. Ples, udalosť na ktorú sa nezabúda a ktorá sa riadi etiketou. Dve dámy v rovnakých róbach je spoločenské faux pas, ale toto pre vás nie je zrejme žiadnou novinkou. Zamysleli ste sa niekedy aj nad voľbou parfému? Parfém = čerešnička na torte. Vraví sa, že krása je v detailoch a často krát je to práve parfém, ktorý dá korunu dokonalému výzoru a vytvorí okolo vás fluidum, ktoré podčiarkne vaše vyžarovanie. Doplnok, ktorý nikto nevidí, ale aj tak vás môže spraviť nezabudnuteľnou.

How the Russian Tea perfume from Masque Milano entered in the barman’s competition of Beefeater MIXLDN 2017 and moved on to London.

Masque Milano - Russian Tea and the winner drink "Crossroads".

On 13^th of November 2017 the Old Fashioned Bar hosted the Beefeater MIXLDN 2017 international competition. On the winners stand, the first place was won by Miroslav Telehanic, from Bratislava’s Sky Bar, with the drink called Crossroads. The assignment was a cocktail based on Beefeter or Beefeter 24, inspired by the city in which the competitor lives and works.

Ako sa parfém Russian Tea od Masque Milano dostal do barmanskej súťaže Beefeater MIXLDN 2017 a postúpil do Londýna.

Miro Telehanič, drink "Crossroads" a parfém Russian Tea.

V priestoroch Old Fashioned Baru sa 13. novembra 2017 konalo slovenské kolo medzinárodnej barmanskej súťaže Beefeater MIXLDN7. Na víťazný stupienok vystúpil Miroslav Telehanič z bratislavského Sky Baru s drinkom Crossroads. Zadanie bolo cocktail na báze Beefeater alebo Beefeater 24 inšpirovaný mestom, v ktorom súťažiaci pracuje alebo žije. 

Vianoce, babička a ja.

Evka Škovranová

Darčeky rozbalené, brucho plné. Vianoce. Stôl po večeri uprataný, obliekam sa. Ideme k babičke. V aute je chladno, zababušená vo vetrovke pozerám oknom ako míňame mesto, polia, stromy, krčma, kostol, zákruta a sme tu. Prechádzame dvorom, sneh vrždí pod nohami. Konečne dvere do babkinho domu, mama zaklope a začne spievať...Dobrý pastier sa narodil by ovečky slobodil... Babička odomyká, na stole  čaká jedlo. Vianočná večera č.2. Som sýta, ale rezňu vo vajíčku neodolám, aj koláč uchmatnem. Babička povie aby sme šli pozrieť pod stromček,  zdá sa jej, že Ježiško už chodil.

Kardinálov hriech.

MDCI – Péché Cardinal (Kardinálov hriech). Ale ak na slovíčku „péché“ odstránite dĺžne a na „e“ dáte otočený vokáň, vznikne slovo „pêche“ – broskyňa. Kardinálova broskyňa.  

Máme pocit, že tresty a odmeny, ktoré udeľujeme sú spravodlivé. Hovoríme si, že nikoho vlastne neodsudzujeme bezdôvodne. A zahalíme to závojom vznešenosti. Odvoláme sa na vyššiu pravdu a  nazveme to morálkou. Odsúdime ostatných za to, že ich prichytili pritom na čo my „iba“ myslíme alebo skrývame. Ukrývame naše nízke pohnútky, pritom hlasne a pobožne odsudzujeme druhých. Sami sebe silne nadržiavame.

Vydal som sa do Ománu. Do zeme kadidla, prázdnych pláží a parfémov.

Vždy som túžil zažiť, aké to je urobiť si leto v zime. Navštíviť nejakú exotiku, vidieť a ochutnať, ovoniať a spoznávať. Som nerád klasickým turistom, ktorý má očakávania. Skôr sa snažím mať otvorenú myseľ, odhodiť predsudky, byť tichým pozorovateľom a sledovať miestnych. Splynúť. Až vtedy mám skutočne možnosť obohatiť sa a vychutnať si rozmanitosť sveta. Omán som si vychutnal plnými dúškami.