Nespútaný.

zdroj: www.images.forwallpaper.com

Pod nohami mu bubnujú vlny. Narážajú do pilierov dreveného móla po ktorom kráča. Za ním kamenná pláž a malebné píniové háje, pred ním len modré nekonečno. More a nebo. Vo vlnách sa hojdá drevená jachta. Lano, ktorým je spojená s mólom prerušuje spojenie. So slnkom v tvári vyráža na korábe slobody, s kormidlom pevne v rukách  v ústrety šírkam a diaľkam pred ním.

Dnes ráno.

zdroj: www.telegraph.co.uk

Vybral si. Rozhodol sa. Už nikdy nebude ako predtým. Každé rozhodnutie nás zmení. Čaká ho život. Iný aký poznal. Minulosť nechal za sebou... nevie, čo sa stane, čo nestane. Po noci s bludičkami vychádza von z lesa, vychádza z tmy. Prešiel očistou. Víta ho slnko. Žlté, žiarivé, ale chladné. Konečne zacítil čerstvý vzduch. Zhlboka sa nadýchne. Je skoré ráno. Putuje z kopcov, do doliny, úzkou  čistinou, po neznámej ceste, ktorá ho vyčerpaného dovedie až k domčeku s obrovskou záhradou. Zastaví sa aby nazrel cez obrastený plot.

Vôňa ženy.

zdroj: www.pinterest.com

Na barovej stoličke sedí muž, prstami klopká o pohár a vedie náruživú debatu s telefónom. Akoby sa ho všetok ten ruch okolo ani netýkal, vyabstrahovaný z barového sveta do toho vlastného rozmieňa na drobné denné peripetie. Jeho niť ideí náhle pretne niečo, čo mu pošteklí nos. So zdvihnutým obočím otáča hlavu za zdrojom neodolateľnej vône.

Levanduľový.

zdroj: www.lachapelledubruoux.com

Je posledný deň pracovného týždňa a on je rozbehnutý hneď zrána. Rozhodnutý stihnúť termíny, ktoré horia a dotiahnuť všetko rozrobené. Sústredený s vážnou tvárou formuje chod udalostí. Chce mať čistý stôl a užiť si večer. V pokoji. Vypnutý a uvoľnený. S dňom opreteky odškrtáva políčka v diári. S vôľou našiel cestu... S rukami za hlavou, zaklonený, diár zatvorený. Je ľahký ako pierko.

Elixír pôžitkov.

Zdroj: www.pinterest.com

Figue Aoudii. Vôňa inšpirovaná krajinou fantázie Artganis, v ktorej rastie strom Aoudii, predok nášho figovníka dopraveného na zem pravdepodobne z tohto sveta. Je esenciou a podstatou milostného elixíru. Elixíru s chuťou po sladkých dozretých figách. Pite ho pravidelne, s pôžitkom, po malých dúškoch.

Panovník.

zdroj: www.vietyo.com

Na tróne sedí kráľ. Majestátny vládca suchej rozľahlej roviny z ktorej vyrastá veľkolepé mesto s mohutnou vežou štekliacou nebesá. Muž činu, ktorý v ťaženiach za slávou, mocou a bohatstvom rozdrvil všetky prekážky stojace v ceste. Muž, ktorého rozhodnutia z neho spravili tým, kým je dnes. Každý krok môže byť osudný. Každou minútou vpred pred ostatnými. Premýšľajúci stroj s ľudskými chybami, vášňami a slabosťami, strážený ako poklad, nepriedušne uzavretý v pokojnej samote hradieb. Obklopený len hŕstkou najvernejších, ktorí obstáli v skúške oddanosti a času. Jeho rozhodnutia pocítia všetci, jeho pohľad a blízkosť však málokto. Sám proti svetu, sám proti vetru, sedí na vrchole sveta ako okrídlený lev a pozerá na nepreniknuteľné hradby, vodou naplnené kanály, na všetky tehly vystavané mocou jeho sily a ku cti jeho slávy. „Tak sa pozrite.“ Kráľ ktorý vládne zlatej ríši, mestu miest. Babylonu. Kde berie toľkú silu ? Akoby jeho kroky viedol šiesty zmysel...

Vyšumení do nehy.

zdroj: www.pinterest.com

Sú dni... plné farieb. Ráno netušíš, čo budeš večerať a medzitým dobré aj zlé, eufória, káva, stretnutia, sms, ružový svet, nedorozumenia, niečo pod zub, myšlienky, nápady, termíny, ...hladký let, či turbulencie, na ničom až tak nezáleží, ak nájdeš happy end v bezpečnom pristátí. Deň možno nič nevezme a dá všetko. A možno bude všetko inak. Za rozsvietenými oknami hľadajú duše pevný bod vo vesmíroch svojich dní.

Gentlemanova vreckovka.

zdroj: www.pinterest.com

Vybral som sa do ríše ľudí. Hľadať obrázok fair-play muža. Takého, čo nie je  stereotypne plytkou prehliadkou efektných gest a úslužností ohraničených úsekmi dňa, keď sa to hodí, žiada, očakáva alebo sa zištne buduje image, ale skutočne eticky citlivý kus, čo nestojí o nálepku gentlemana udelenou párom cudzích očí. Je to jeho prirodzenosť. Je ním v každom okamihu, aj keď sa nik nepozerá. 

Na špičkách.

Ráno ju budí bolesť. Dookola deň ako deň. Bez nej by to už ani nebolo ono. Presviedča telo, že musí vstať a ísť, že nie ono, ale hlava ma posledné slovo. Nie je to práca, je to láska. Láska, ktorá začína skoro aby jej v najlepších rokoch dala kopačky, keď už nebude spokojná s jej telom. Snaha o dokonalosť aj za cenu sebazničenia.

Po polnoci.

zdroj: www. weheartit.com

V záhradách kvitnú ruže všetkých farieb. Ich vôňa sa šplhá po členitých teatrálnych stenách až do pootvorených vysokých okien. Za jedným z nich sedí dáma v barokovom kresle a pohráva sa s pudrenkou naplnenou ružovým púdrom. S pozdvihnutými kútikmi úst hľadí na obrovský obraz so svojou podobizňou a prebúdza sladké spomienky na časy, keď prvýkrát prekročila múry zámku vo Versailles aby sa stala dvornou dámou. Na pestrý život v ligotavých šatách, vo svete okázalých plesov a večierkov, dekadentných zábav a všetkého na čo si ako mladučká, oslnivá dáma v rozpuku, ktorá sľubovala rozkvitnúť do nádherného kvetu mohla pomyslieť. Život na ktorý ju pripravovali od útleho detstva, no napriek tomu jej svojou nevyspytateľnosťou neraz zobral dych.