Vyskúšali sme pre Vás #6 Hruškové potešenia.

Rád sa v nej ocitnem, rád sa ňou pokochám, rád si aj ušpiním ruky. Záhrada. Nakŕmi svojim ovocím telo aj dušu. O jej daroch môžeme uvažovať nielen z pohľadu potravy, ale môžeme  vzdať hold jej ovociu aj v inej perspektíve. Také hrušky. Čerstvé, korenené, sušené, tekuté... Alebo varené? Hmm? S kopčekom vanilkovej zmrzliny. Od Offenbachovej operety až na stôl francúzskych reštaurácií.

Klopkajúce lodičky.

Pozerá na mňa? Tými krásnymi očami? Pýtam sa sám seba. Sedím a ona prechádza okolo. Noha pred nohu klopká vysokými opätkami o chodník. Nedá sa nepočuť, nedá sa nevidieť. Potešenie pre oko, ťažkosti pre dušu. Ladne krúži bokmi. Slovami klasika „ako stvorená na materstvo a veci s tým súvisiace.“ Naše pohľady sa stretli a ja prisahám, že som videl letieť iskru. Jej malý nevinný úsmev na perách testoval môj bod varu. Žiarivá viac ako neóny pútačov. Ovládla ma príroda.

Atramentové srdce.

Medzi policami plnými kníh, na mieste, kde stretávame svojich hrdinov sa pohojdáva plameň sviečok. Na starom drevenom stole je kalamár s atramentom, fľaša rumu, zopár papierov a drobností. Prst pretáča stranu suchého zažltnutého listu starej knihy. V šere izby, medzi svetlom a tmou sa zaleskne pohár s rumom. Potetovaný muž sedí v kresle s očami uprenými do papiera, popíja a fajčí fajku. Dym kreslí v priestore vzory, akoby predstavoval určitú reč. Akoby sa prihováral predstavivosti, hypnotizoval myseľ snažiac sa ponúknuť jej iný svet. Sladkastý dym stúpa z fajky až sa nakoniec rozplynie v nejasnom oblaku, ktorý nemá kam uniknúť a tak sa vpíja a prestupuje všetkým naokolo. Knihy v jeho zbierke pomaly nasávajú tú vôňu do seba a spájajú ju s vôňou atramentu a papiera.

Vyskúšali sme pre Vás #5 Dedičstvo Afroditiných sĺz.

V 18. storočí  Chateaubriand o perlorodke napísal, že je plodom nebies, ktorá žije len z nebeského nektáru aby porodila perlu, ako dôkaz, ako stopu nebeskej činnosti vo fyzickom zrodení. Keď sa pozriem na flakóny parfémového tria „Legacy“ (dedičstvo) musím uznať, že na tom niečo bude. Nádherná hra farieb na perleťovom povrchu je pastvou pre oko. Minimalista by to mohol nazvať gýčom, nostalgická zasnívaná duša pravým umením. Tak či onak, hodnota práce ľudských rúk je tu zjavná a obdivuhodná.

Vyskúšali sme pre Vás #4 vstúpiť do nakrajších záhrad sveta.

Bottega Profumiera - Mon Jardin

Prší. Stále len prší. Celý február. Ani zima, ani jar. A mne sa už cnie. Za príjemným jarným slnko, za teplým vánkom, za rozkvitnutými záhradami, za sviežou zelenou trávou. Prechádzam prstom po poličke s parfémami a pátram po čom siahnuť. Po akej voňavej pripomienke vytúžených pocitov tepla a kypiaceho života. Cestujem príbehmi vôní, až si spomeniem na nesmrteľný výrok, že všetky cesty vedú do Ríma. A z neho je to už len na skok do neba.

Perfume duel? Duet!

Bloggers duel

JURAJ: Poznanie je akumuláciou a nepretržitým prúdením, povedal Karl Popper. Ale čo je potom test parfému naslepo? Úplný protipól k tradičnému testovaniu parfémov. Stalo sa niečo zaujímavé – dvaja blogeri na jednom mieste s dvoma rôznymi pohľadmi na rovnaký parfém. Prišiel som do prekrásnej parfumérie 1907 v srdci Košíc, ktorá ukrýva voňavé poklady. Vo vnútri na mňa čakal môj súper, ktorý ma vyzval na duel. Parfumériu vedie majiteľka a kreatívna riaditeľka 1907 Evka Škovranová a jej pravá ruka Štefan Kopeščanský, ktorý je veľkým milovníkom parfémov, rovnako ako ja. Štefan a ja sme boli konfrontovaní s jedným parfémom. Vyzval ma na blogerský duel. Bol to test naslepo. Test parfému, ktorý náhodne zo všetkých vybrala nezaujatá osoba. Takže som mohol zabudnúť na všetky svoje vedomosti a nechať pracovať predstavivosť.

Bozkaj moje meno.

Keď prídeš domov uvarím ti čaj, ktorý máš tak rada. Na stole budú kvety, ktoré máš tak rada. Vieš aké ťažké je ich zohnať teraz, v zime? Napustím ti vaňu a náhádžem do nej samé voňavé veci. Zapálim sviečky a budem sa snažiť to všetko nepodpáliť. Hneď, keď otvoríš dvere bytu, vezmem si ťa do parády a zbavím ťa šiat, všetko bežné a všedné necháme predo dvermi. Zoberiem ťa do náručia a do tej vane si ťa odnesiem. Dúfam, že voda bude tak akurát, aj keď viem, že aj tak budeš kričať a trepať nohami.

Intímny dych.

Letisková hala. Hlava na hlave. Predieram sa pomedzi dav ľudí, keď zrazu zacítim nádhernú vôňu. Otočím sa za ňou, chcem sa na ňu opýtať, ale už nemám koho. Ten moment je preč, ona je preč a bezprostredný svet okolo mňa sa mení v okamihoch. Obtekajú mnou ľudia, ich príbehy a vône. Intímne blízko, a predsa, za okamih tak ďaleko.

Žuvačková lady.

Dymové oči, pekná v tvári. Sebavedomá a dôkladne nalíčená. Make-up, riasenka, lícenka a trblietky lesku na perách.  Pohráva sa so žuvačkou v ústach a trénuje očný kontakt so zrkadlom. Pôvabná a sladká, taká, na ktorú muži stoja v rade. Má iskru, ten povestný dojem ľahkosti bytia a žitia. Či je bežný deň, piatok alebo sviatok, je stále dobre naladená, upravená  a všetko zvláda s úsmevom.  Aj keby jej pod maskou tiekli slzy. Žuvačková lady. Hodná milovania. Napriek tomu sama.

Tajomstvá ženskej kože.

Rúčky pohodené do strán, mierne pootvorená. Ešte si pamätá ruky, ktoré prechádzali po záhyboch jej kože a snažili sa. Dali si záležať. Je objektom túžob, je fetišom, je naplnením potrieb. Má krivky, ktoré ťahajú pohľady a lákajú dotknúť sa. Aspoň privoňať. Pozná tajomstvá. Ale diskrétne mlčí. Muži často ani netušia, čo v sebe skrýva. Snaží sa presvedčiť, že ona je tá pravá. Budú ju nosiť na rukách a ona sa im bude vešať okolo ramien. Čaká na niekoho, kto zaplatí jej cenu.